menšina -y -šín ž. menšia čiastka celku, op. väčšina: národnostná m.;
menšinový príd.: m-é nadpráva
menšinový -vá -vé príd.
menšinový -vá -vé príd. 1. sociol. ▶ tvoriaci početne malú časť určitého spoločenského celku, skupinu odlišujúcu sa istými znakmi od väčšinového prostredia; patriaci k menšine; príznačný pre menšinu, minoritný: menšinové etnikum; menšinové sociálne skupiny; menšinová kultúrna politika; príslušník menšinovej komunity; občania menšinovej sexuálnej orientácie; používanie menšinových jazykov 2. i ekon. ▶ súvisiaci s menšinou, minoritným podielom, napr. akcií; vlastniaci menšinu, minoritný: m. vlastník, investor; ochrana menšinových akcionárov; mať, vlastniť m. podiel vo firme; ohroziť postavenie, záujmy menšinových spoločníkov □ polit. menšinová vláda vláda zložená z predstaviteľov jednej al. viacerých politických strán al. hnutí, ktoré nemajú v parlamente nadpolovičnú väčšinu hlasov 3. ▶ ktorý je, existuje v menšine, nie je rozšírený ani populárny (obyč. býva nadpriemerne kvalitný, zaujímavý): menšinové hudobné, literárne žánre; filmy pre náročného, menšinového diváka; podporovať m. názor na klimatické zmeny
menšina, -y, -šín ž. menšia čiastka v rámci nejakého celku: národnostná, náboženská m.; mizivá, nepatrná m.;
menšinový príd.: m-é obce; zastar.: m-é školy pre deti príslušníkov tej národnosti, ktorá je v nejakom štáte v menšine; m-á politika voči menšinám