menšina -y -šín ž. menšia čiastka celku, op. väčšina: národnostná m.;
menšinový príd.: m-é nadpráva
menšina -ny -šín ž.
menšina -ny -šín ž. 1. ▶ menšie zastúpenie v istom celku (skupine, spoločenstve); op. väčšina: dostať vo voľbách menšinu hlasov; mať v parlamente menšinu; k bohatstvu sa vždy dostane iba m. spoločnosti □ byť, zostať, ocitnúť sa v menšine v dôsledku menšieho zastúpenia nemať možnosť presadiť svoj názor pri rozhodovaní 2. odb. ▶ spoločenstvo ľudí rovnakej národnosti, s vlastným jazykom, kultúrou a obyčajmi, obývajúce určitú časť územia štátu bez toho, aby bolo toto spoločenstvo štátotvorným subjektom, minorita: národnostná, etnická m.; príslušník maďarskej, nemeckej menšiny na Slovensku; postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku; krajiny so silnou kurdskou menšinou; podporovať kultúrne aktivity menšín; učiť sa jazyky menšín; hlási sa k bulharskej, ukrajinskej menšine; Tvorcovia [filmu] s celou vážnosťou nastoľujú problém postoja voči rómskej menšine a jej inakosti. [InZ 2003] 3. odb. ▶ skupina s istými spoločnými znakmi (farba pleti, náboženské vyznanie, politická príslušnosť a pod.) v odlišnom väčšinovom prostredí, v ktorom ju tieto znaky znevýhodňujú, minorita: náboženské, rasové, rodové menšiny; vznik sociálnych menšín; rešpektovanie sexuálnych menšín; seniori sa stávajú menšinou, ktorú ohrozuje diskriminácia
menšina menšia časť nejakého celku, napr. obyvateľstva, štátu (op. väčšina) • kniž. minorita (op. majorita): národnostné menšiny; náboženská minorita
menšina, -y, -šín ž. menšia čiastka v rámci nejakého celku: národnostná, náboženská m.; mizivá, nepatrná m.;
menšinový príd.: m-é obce; zastar.: m-é školy pre deti príslušníkov tej národnosti, ktorá je v nejakom štáte v menšine; m-á politika voči menšinám
menšina ž. menšia časť celku: Tam bula menšina (Kameňany REV); menšina (Hor. Lehota DK, Koniarovce TOP)
menšina ž menšia časť v rámci nej. celku: stal se swar medzi (dvoma osobami), kterežto nasseg praci a menssini a prawa opussteni poručilj na arbitrow tau wec (L. TRNOVEC 1628)