melódia -ie ž.
1. ucelený, obyč. rytmicky usporiadaný rad tónov, nápev: jednoduchá, ľudová m., m. z opery; lingv. výškový pohyb hlasu: m. reči, verša
2. spev, pieseň: tanečné, vtačie m-ie;
melodický príd.
1. k 1: m-á hudba; lingv. m. prízvuk
2. spevný, ľubozvučný: m. smiech;
melodicky prísl.: m. vydarená pieseň; jeho hlas znie veľmi m.;
melodickosť -i ž.
melodický [-d-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
melodický [-d-] -ká -ké príd. 1. i hud. ▶ súvisiaci s melódiou, uceleným (rytmickým) radom tónov, nápevom; vzťahujúci sa na melodickosť, rytmus, zvučnosť, spevnosť; op. nemelodický, amelodický: melodická stránka skladby; melodická hudba; m. akord súzvuk troch al. viacerých súčasne znejúcich tónov; melodická stupnica molová so zvýšeným siedmym a šiestym stupňom; melodické intervaly pri ktorých zaznievajú oba tóny intervalu za sebou 2. 2. st. -kejší ▶ obsahujúci melódiu; založený na melódii, na melodickosti: spievať melodické piesne, árie; skladateľove nové diela sú melodickejšie ako predchádzajúce; Chcela zahrať niečo melodické a dojímavé. [V. Šikulová] 3. 2. st. -kejší ▶ znejúci príjemne, lahodne; syn. ľubozvučný, spevavý: m. hlas, smiech; melodické odbíjanie hodín; melodické trilkovanie drozda; s potešením počúval jej melodickú slovenčinu; V komíne sa ozvalo najprv nesmelé, potom čoraz zreteľnejšie melodické hvízdanie. [J. Balco] 4. lingv. melodický prízvuk ▶ zdôraznenie prízvučnej slabiky v slove odlíšením melódie, zvýšením tónu
melodický príd. ‹g›
1. vzťahujúci sa na melódiu hudobného diela: m-á stránka skladby; hud. m-á stupnica molová so zvýšeným šiestym a siedmym stupňom; m-é intervaly pri ktorých zaznievajú obidva tóny intervalu po sebe; m-é tóny neakordické, ktoré sa v pomere k znejúcemu akordu javia ako disonantné, a preto vyžadujú ďalšie rozvedenie
2. vzťahujúci sa na melódiu 2: lingv. m. prízvuk odlišujúci slabiky stúpavým al. klesavým priebehom tónu
3. spevný, ľubozvučný, lahodný (op. amelodický): m. smiech, tikot hodín, hlas;
melodicky prísl.;
melodickosť -ti ž.
ľubozvučný príjemný na vnímanie sluchom (op. neľubozvučný, kakofonický, disonantný) • zvučný • odb. eufonický: ľubozvučný, zvučný rým; harfa vydáva ľubozvučné, eufonické tóny • lahodný (veľmi príjemne pôsobiaci): znie lahodná hudba • ľúbezný • poet. ľúby • milozvučný (veľmi krásny a milý): ľúbezný, ľúby zvuk huslí • harmonický • súladný • súzvučný • zladený • odb.: konsonantný • konsonančný (tvoriaci vzájomne vyvážený a pekne znejúci celok): harmonické, súzvučné, zladené duo; súladné, konsonantné vyznenie skladby • melodický • spevavý (založený na melódii; podobný spevu): slovenčina je melodická, spevavá reč
p. aj príjemný
melodický 1. ktorý tvorí melódiu ako nápev al. výškový pohyb hlasu v reči; obsahujúci melódiu: melodická hudba • hudobný: počúvať melodické, hudobné nokturno; meniť melodický, hudobný prízvuk vo vete
2. ktorý obsahuje melódiu, spev al. pripomína príjemnú melódiu, spev • spevný: melodický, spevný rým • spevavý • ľubozvučný: slovenčina je melodická, spevavá, ľubozvučná reč
spevný 1. ktorý pripomína spev, pôsobí ako spev • spevavý: spevná, spevavá reč • hudobný • melodický • lahodný • ľubozvučný (op. neľubozvučný) • hud. kantabilný: hudobné, melodické verše; melodické, lahodné, ľubozvučné tóny; kantabilná hudba
2. týkajúci sa spevu al. speváckeho výkonu • spevácky • hud. vokálny: spevné, spevácke, vokálne číslo programu; vokálna časť inscenácie, skladby
3. p. spevavý 1
1. týkajúci sa melódie: má výstavba opery; m-á štruktúra verša; fon. m. prízvuk zvyšovanie tónu prízvukovanej slabiky, hudobný p.;
2. majúci príjemný nápev, lahodný, ľubozvučný, spevný: m-á pieseň, ária; m. hlas;
melodickosť i melodičnosť, -ti ž.: m. ľudovej piesne; m. verša hudobnosť