meliorácia -ie ž. poľnohosp. zlepšovanie výnosnosti pôdy;
melioračný príd.: m-é práce
meliorácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
meliorácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ pôdohosp. ▶ zlepšovanie kvality pôdy a prírodných podmienok poľnohospodárskych kultúr najmä zavlažovaním, odvodňovaním a reguláciou tokov s cieľom zvýšiť ich úžitkovosť: poľnohospodárska, lesotechnická m.; m. zamokrených lúk, pasienkov, podhorských oblastí; m. pôdy trpiacej vysychaním, eróziou; hospodárska m. zvyšovanie úrodnosti pôdy agrotechnickými zásahmi; uplatňovať melioráciu vápnením kyslých pôd a kyprením ťažkých pôd; robiť melioráciu lesov, rybníkov
meliorácia -ie ž. ‹l› odb. opatrenie slúžiace na zlepšenie nepriaznivých prírodných (vodných) podmienok v poľnohospodárstve, najmä odvodňovanie, v lesníctve: vodohospodárska m.; technická m.;
melioračný príd.: m-é práce, zariadenie, m-á stanica
meliorácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. pôdohosp. zlepšovanie kvality pôdy a pôdohspodýrskych objektov na zvýšenie ich úžitkovosti: lesná m., m. pôdy, rybníkov;
melioračný príd.: m-é stroje, m-é práce, m. fond
meliorácia ž lat 1. zlepšovanie, upravovanie: užitečne nektere staweny wjstawil aneb ginsse po trebne wecy konal a uwiedol, gakekolwek melio ratie preukazal (OBSOLOVCE 1780) 2. zlepšovanie kvality pôdy na zvýšenie jej úrodnosti: powiny budeme (robiť) wsetky melioratie a poprawky roly (NOROVCE 1767)