melasa -y -lás ž. hnedý sirupovitý odpad pri výr. cukru použ. ako krmivo;
melasový príd.: m-é krmivo
melasa -sy melás ž.
melasa -sy melás ž. ⟨fr.⟩ poľnohosp., potrav. ▶ hnedá sirupovitá hmota vznikajúca ako vedľajší produkt pri výrobe cukru z cukrovej repy al. cukrovej trstiny, používaná ako potravinový doplnok a ako surovina na výrobu liehu, droždia, acetónu, butanolu, krmív: repná, trstinová m.; cukrová m.; destilácia, kvasenie melasy; vysoký obsah minerálnych látok v melase; dodávky glukózového sirupu a melás; dochutiť mlieko, jogurt melasou
melasa -y ž. ‹f› odb. (v cukrovarníctve) odpadový cukrový sirup používaný ako surovina na výrobu liehu, droždia, acetónu, butanolu, krmív a pod.;
melasový príd.: poľn. m-é krmivá
melasa, -y, -lás ž. odb. sirupovitý odpad z repnej šťavy pri výrobe cukru, používaný aj ako krmivo; hosp. krvná m. krmivo z melasy s prídavkom zrazenej krvi; rašelinová m.;
melasový príd.: m-é krmivá, výpalky; lek. m-é kúpele
melasa i melas ž. (melajza; melajs) 1. hnedý sirupovitý odpad z repnej šťavy pri výrobe cukru, ktorý sa používa ako krmivo: Bóv tam takí kotel na melas (Šurany NZ); Tá melas sa dávau̯a statku (Kunov SEN); Melasou poliata sečka chuťí lichve (Brodzany TOP); Dovézli z ňitranského cukrovaru sud melajzu (Lapáš NIT); Šečku som poliévav z melasu (Trakovice HLO); Tam ľem take žovte zrobia, melas (V. Kazimír TRB); melajza (Vráble) 2. zried. omrvinky, prach z niečoho: Niž ňedoňiésla, lem melas s tích cukrovinék (Kubrica TRČ)