melón -a m.
1. rastlina príbuzná tekvici so sladkými žltozelenými plodmi, bot. m. cukrový Melo sativus, dyňa (význ. 2)
2. dyňa (význ. 1): jesť (červený) m.;
melónový príd.;
melónik -a m. zdrob.
melón -na/-nu pl. N -ny m.
melón1 -na pl. N -ny m. ⟨tal. ‹ gr.⟩ 1. ▶ plazivá jednoročná rastlina z čeľade tekvicovitých s bledožltými kvetmi a guľatými žltozelenými plodmi: sadiť priesady melónov na poli □ bot. melón cukrový Melo sativus 2. ▶ guľatý plod tejto rastliny s oranžovožltou al. bledozelenou sladkou dužinou, dyňa: zrelý, sladký m.; chuť, vôňa žltých melónov; podávať vychladený m. nakrájaný na plátky; dovážať melóny s hladkou, rebrovitou, sieťovanou šupkou 3. ▶ bežné označenie tekvicovitej rastliny dyne červenej Citrullus lanatus, najmä jej guľatého zeleného plodu s vodnatou červenou dužinou, dyňa: rozkrojený červený m.; kúsky šťavnatého melóna; kúpiť vodový m.; m. je plodová zelenina; pestovať melóny vo fóliovníku ◘ fraz. expr. mať hlavu ako melón a) neprimerane veľkú b) plnú starostí ▷ melónik1 -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: sladučký m.
melón2 -na pl. N -ny m. mládež. slang. ▶ milión peňažných jednotiek: stálo to pol melóna; vraj vyhral dva melóny v lotérii ▷ melónik2 -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: prepísal svoje melóniky na manželku
melón -a m. ‹t < g›
1. bot. popínavá rastlina rodu Melo s laločnatými listami a žltými kvetmi
2. jej veľký guľatý plod so sladkou dužinou: m. cukrový;
melónový príd.: m-é pole;
melónik -a m. zdrob.: vyzerať ako m.
dyňa 1. rastlina príbuzná tekvici rodiaca veľké guľaté plody s červenou sladkou dužninou (bot. dyňa červená); rastlina príbuzná tekvici so sladkými žltozelenými plodmi (bot. melón cukrový) • melón: jesť (červenú) dyňu, (červený) melón; má rád sladkú žltú dyňu, sladký žltý melón • dynka (obyč. melón cukrový)
2. p. tekvica 1
melón 1. tekvicovitá rastlina so sladkými žltozelenými plodmi (bot. melón cukrový) • dyňa • dynka: má rád sladký žltý melón, sladkú žltú dyňu, dynku
2. tekvicovitá rastlina s veľkými zelenými plodmi a červenou dužinou (bot. dyňa červená) • dyňa: na poliach dozrievajú melóny, (červené) dyne
melón, -a m. tekvicovitá rastlina so sladkými plodmi guľovitého tvaru; plod tejto rastliny, dyňa: červený čiže vodový m., cukrový m., ananásový, žltomäsý, zelenomäsý m.; bot. m. vodný (Citrulus vulgaris), m. žltý (Cucumis melo);
melónový príd.: m-á priesada;
melónik, -a m. zdrob. expr.
melón m. zsl tekvicovitá rastlina a. so sladkými žltozelenými plodmi, bot. melón žltý (Cucumis melo): Kedisi boli ti melóni za facku a ščil sú také drahé (Bzince p. Jav. NMV); melón (Dubová MOD) L. žutí melón (Trstie ILA) b. rodiaca veľké guľaté plody s červenou sladkou dužinou, bot. dyňa červená (Citrullus lanatus): melón (Bzince p. Jav. NMV, Adamovce TRČ) L. červení melón (Trstie ILA)
melón [-ón, -ún] m gr/tal bot plod rastlín z rodu Cucurbita: melo: melone (VTL 1679); melun, owotce zahradny (HL 17. st); melo: melon, dinka (KS 1763); -ový príd: wezmy 6 lothuow mandluow, melonoweho semene (RT 17. st); prach pro kamen: anyz, wlasky kopr, kamegky, yadra melaunowa, petržel, lekorice smysyty a u wine pyty (HL 17. st)