melódia [-d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. i hud. ▶ ucelený, obyč. rytmicky usporiadaný rad tónov, (vo vokálnej hudbe) nápev; pieseň bez textovej zložky: jednoduchá, príjemná, rezká, clivá m.; operná, operetná m.; ľudové, muzikálové, tanečné melódie; pieseň s chytľavou melódiou; molová m. vytvorená al. zahratá v mäkkej stupnici al. tónine; základná m. podklad nápevu vo viachlasnej skladbe; zahrať známu melódiu; počúvať obľúbené melódie; pohmkával si nejakú melódiu; zložiť ústrednú filmovú melódiu; Všetky skladby vznikli úplne prirodzene. Najskôr prišla melódia, potom text. [VNK 2000]; Zážitok z tohto prvého divadelného predstavenia mi ostal na celý život a úvodné verše i melódiu mám dosiaľ v uchu. [LT 2000]
2. ▶ sled zvukov rôznej výšky pripomínajúci melódiu, spev: m. mora, potoka; jemná m. motora limuzíny; vyzváňacie melódie do mobilných telefónov; Samček [červienky] začína svoje melódie vyludzovať často už začiatkom februára. [PaR 2010]
3. lingv. ▶ vlnenie výšky hlasového tónu v syntaktickej jednotke, vo vete, intonácia: stúpavá, klesavá m. vety založená na zmene tónu najmä na konci vety; m. reči vlnenie hlasu počas reči spôsobené zmenou výšky hlasu za sebou nasledujúcich nositeľov slabičnosti (samohlások, dvojhlások a hlások r, ŕ, l, ĺ)