medzník -a m.
1. hraničný kameň
2. predel, rozhranie: historický m., m. vo vývine;
medzníkový príd.
medzník -ka pl. N -ky m.
medzník -ka pl. N -ky m. 1. ▶ kameň al. stĺp označujúci rozhranie dvoch pozemkov, katastrálnych území al. krajín, medzný, hraničný kameň: hraničný m.; zemné medzníky označujúce hranice chotára 2. ▶ časové rozhranie, ktorým sa začína nová etapa (v histórii ľudstva, určitého národa, v živote jednotlivca a pod.), predel: historický, dejinný m.; dôležité medzníky vo vývine slovenskej literatúry; rozhodujúci m. v kariére; osláviť dosiahnutie životného medzníka; Mal som dvadsaťpäť rokov a medzníkmi môjho života neboli vojny ani výmeny štátnikov, ale zázračné stretnutia, lásky, radosti, žiale. [A. Marenčin]
hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranice • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmi • kniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzí • línia: demarkačná línia • arch. čierťaž • voj. slang. čiara: slúžiť na čiare
2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranica • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocou • medzník • kniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnosti • kniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrti • predel • priedel: predel storočia, spoločenský priedel • psych. prah: prah vedomia
3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnosti • medza: všetko má svoje medze
4. p. stôs
medzník p. hranica 2
medzník, -a m.
1. kameň, stĺp rozhraničujúci dva pozemky, hraničný kameň;
2. časová hranica, rozhranie: Rok 1903 je medníkom v národnom živote Juhoslovanov. (Fr. Kráľ); historický, dejinný m., m. vo vývine;
medzníkový príd.: m. kameň
medzník m. (mezník) 1. jzsl neobrobený pás zeme medzi dvoma susednými roľami, medza: Kozi sa pásli po lúkah a potom aj po tíh medzníkoch, dze bola tráva (Brestovany TRN); mezník (Čachtice NMV) 2. hraničný kameň medzi dvoma roľami: medzník (Brusno PDZ)
mezník p. medzník
medzník [me(d)z-] m 1. neživ hraničný znak medzi pozemkami al. katastrami obcí: termino: wymezugem meze, meznjki kladem (KS 1763); druhy mecznjk ze zemy wyzdwyžen gest (HRANOVNICA 18. st) 2. živ banský merač, vymeriavač: marschaider neb meznik ma zelezo pres prostredek prebiti (MB 1701)