mechúr -a m.
1. blanovitý vak s rozlič. funkciami v tele organizmov: močový, žlčový m.
2. vysušené vrecko z tohto orgánu: m. na tabak
● expr. nadutý ako m. a) pyšný b) nahnevaný; tisnúť m. do vody zbytočne niečo robiť;
mechúrový príd.;
mechúrik -a m. zdrob.
mechúr -ra L -re/-ri pl. N -ry/-re m.
mechúr -ra L -re pl. N -ry m. 1. i anat. ▶ elastický dutý orgán na zadržiavanie moču: zápal močového mechúra; kameň, nádor v mechúre; cievkovanie močového mechúra odber moču cievkou; mať plný m.; vyprázdniť si m.; ide mu, jej prasknúť m.; Dvaja či traja [chlapi] si odskočili, lebo v tom chlade ich začali tlačiť mechúry, ale nakoniec všetci statočne vydržali. [P. Jaroš] 2. anat. ▶ blanovitý vak ako časť rozličných organizmov: žlčový m. zásobník žlče; vzduchový m. druhotný orgán rýb slúžiaci na nadľahčovanie tela vo vode; kloakový m. (pri plazoch) spoločné vyústenie močových a pohlavných ciest 3. ▶ (prv) vrecko z vysušeného dutého orgánu niektorých zvierat (obyč. ošípaných, baranov, volov) slúžiace na uskladňovanie rôznych materiálov: m. na tabak; naplniť mechúry pitnou vodou; prasacie mechúry sa kedysi používali na uchovávanie farieb a uskladnenie plynov; predchodcom futbalovej lopty bol zvierací m. obšitý kožou a naplnený vzduchom ◘ parem. tisnúť/tlačiť mechúr do vody márne, zbytočne sa namáhať, usilovať ▷ zdrob. ↗ mechúrik
mechúr, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. blanovitý vak ako časť rozličných organizmov: anat. plodový, žlčový, močový m.; zool. vzdušný m. časť dýchacieho organizmu rýb; hovor. expr. nadutý ako m. a) o veľmi pyšnom, b) o nahnevanom človekovi;
2. vysušený močový mechúr niektorých zvierat (napr. ošípaných) používaný ako priesvitná blana al. vrecko: okná, zastreté svinským m-om; m. na tabak
● dať sa m-om nastrašiť (Škult.) kapitulovať pod tlakom zveličovania; márna práca m. do vody tisnúť (prísl.) o bezúčelnej práci;
mechúrový príd.: m-é choroby, m-á blana;
mechúrik, -a m.
1. malý blanovitý vak ako časť rozličných organizmov: semenný, pľúcny, zárodkový m.;
2. malé vrecúško z vysušeného mechúra;
3. bot. jednopuzdrový semenník pukajúci na brušnom šve;
4. ľud. živočích nálevník;
5. ľud. malý pľuzgier;
mechúrikový príd.
machier p. mechúr
mecher, mechier, mechir, mechor p. mechúr
mechúr m. (machier; mechier, mechir, mecher, mechor) 1. csl blanitý vak v tele organizmov na zachytávanie moču, močový mechúr: Mechúr zo zabitéj sviňe sa viumíva, nafúka a visuší (Brodzany TOP); Toto prasa malo rianni mechier (Čičmany ŽIL); Dakedi chlopi sebe naduvaľi mecher a jak vischnul, robeľi z ňoho žačkov na dohan (Rankovce KOŠ); mechir (Richvald BAR); Starí ludie dávali penáze do visušeného machiera (Vaďovce MYJ) F. takí je nafúkaní jag mechúr (Lukáčovce HLO) - je nahnevaný 2. vrecúško z vysušeného močového mechúra ošípanej: Mosím si ísc tabáku kúpic, ľebo mám prázní mechier (Papradno PB); mechier (Bobot BÁN); mechúr (Čierny Balog BRE) F. chodzi jag z mechirom udereni (Brezina TRB) - nesústredene, nepozorne 3. časť dýchacieho organizmu rýb: Viťáhľi zme ribe mechier a ňemohľi zme ho rospučiť (Kšinná BÁN); mechúr (Laskomerské BB) 4. vsl pľuzgier al. opuchlina na koži: Taki mechur śe mi vidul na nośe (Dl. Lúka BAR); Ma mechori na nohoch (Žakarovce GEL); Ucho mi je cali mechir (Šar. Dravce SAB)
mechúr [-úr, -ier, -ír] m 1. anat blanovitý vak s rozličnými funkciami v tele organizmov: wyzowy mechur den 54 (ZVOLEN 1643); od wetrnosti w mechieru a okolo neho (RTA 17. st); powěďela geho dcéra Anna, že gey mechur gyde wen (PRIEVIDZA 1756); w zdechnutém howaďe nalézl se celý črewowý odchod rjdký, měchur žlučowý (ŠkD 1775); bedernik osoži proti wetrom w žaludku, w ladwenicach, lebo w mechuri (Zel 18. st); ked sa (krava) telyt bude a ten machur (!), čo woda gest w nom, s nyeg wynde, tehdy prekol ho (HK 18. st) 2. vysušené vrecko z tohto orgánu: nasslo se w bielem mechiri tolarow 12 (ŽILINA 1623); wydela som w truhle hotowe penyze w gedneg sstrumple hedbabneg a dwoch mechuroch (PUKANEC 18. st) 3. pľuzgier, opuchlina: lysti teto bilynky miechyre hogi (KORYČANY 1560); poznať se mohau zabre, když detem w ustech pupence a mechyre se ukazugj (HT 1760); pod gazykem pri korenu vkazowal se měchur, který zprwu bělawy, potom čerwený a naposledy načerný byl (ŠkD 1775); -ový príd k 1: (bedernik) mechirowu dnu zahany (HL 17. st); od neduhuw ledweničnjch a mechurowych (RTA 17. st); -(č)ik, -(č)ek dem 1. vrecko z mechúra, z kože a pod.: folliculus: mechyrek, koženny messček (KS 1763); ukazowal my twrdye tolare a dukaty w mehuriku (PUKANEC 1788) 2. plod niektorých rastlín, tobolka: klokočsowe gadra y s tich mechurcsikuw prach (KORYČANY 1560) 3. pľuzgierik: (ovca) na gazyku žluté mechuryky dostane; prepichni mu (baranovi) mehurček pod gazykem (VOv 1779)