mešťan, -a, mn. č. -ia m. obyvateľ mesta, obyč. s domovským právom v meste: zámožní m-ia; starí m-ia ktorých predkovia bývali v meste;
meštianka1, -y, -nok ž. obyvateľka mesta;
meštiansky príd.: m. stav, m. pôvod, m. dom; m-a rodina, m-e piesne; zastar. m-a škola všeobecnovzdelávacia trojročná nižšia stredná škola;
meštiansky prísl.: po m. sa obliekať ako mešťan;
meštianstvo, -a str.
1. hovor. obyvatelia mesta, mešťania;
2. zastar. domovské právo v meste: získať m-o
meštiansky, meštianstvo p. mešťan