Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst

meštianka -y -nok ž.

1. k mešťan

2. hovor. v min. meštianska škola

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mešťan ‑a mn. ‑ia m.; meštianka ‑y ‑nok ž.; meštiansky príd. i prísl.; meštianstvo ‑a s.

meštianka -ky -nok ž.

mešťan -na pl. N -nia m. 1.človek, ktorý je pôvodom z mesta a v meste aj žije; obyvateľ mesta: rodený m.; mentalita mešťana; bohatý kultúrny, spoločenský život mešťanov; mešťania radi cez víkend odchádzajú na chalupy; Mešťania predsa nebudú s dedinčanmi súťažiť. [V. Šikula]
2. ▶ (v minulosti) privilegovaný obyvateľ stredovekých miest, neskôr príslušník strednej vrstvy vôbec (v opozícii najmä voči duchovenstvu a vidieckemu obyvateľstvu vrátane vidieckej šľachty, neskôr v opozícii voči šľachte vôbec a voči robotníkom); syn. meštiak, buržoa (v nemarxistickom chápaní): zámožní, významní mešťania; domy, domácnosti bohatých mešťanov; rodiny mešťanov a remeselníkov; Je to robotník, ktorý sa chce stať mešťanom so zaistenou existenciou. [J. Števček]
meštianka1 -ky -nok ž.: vyfintené meštianky; oženil sa s bohatou meštiankou; Ona elegantná meštianka, sivooká plavovláska, a ja dedinčan. [A. Chudoba]; V Palánku sa jej darilo priblížiť sa k vytúženému životu meštianok. [L. Ballek]


meštianka2 -ky -nok ž. hovor. (prv) 1. ▶ meštianska škola, nižšia stredná škola; budova takejto školy: chlapčenská m.; učiteľ na meštianke; chodiť do meštianky; pri výstavbe námestia zbúrali bývalú dievčenskú meštianku
2. ▶ ukončený ročník v meštianskej škole: len tri meštianky; Ale chlapec vedel, že so štyrmi meštiankami môže byť len múdrym murárom. [L. Ťažký]

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mešťan, -a, mn. č. -ia m. obyvateľ mesta, obyč. s domovským právom v meste: zámožní m-ia; starí m-ia ktorých predkovia bývali v meste;

meštianka1, -y, -nok ž. obyvateľka mesta;

meštiansky príd.: m. stav, m. pôvod, m. dom; m-a rodina, m-e piesne; zastar. m-a škola všeobecnovzdelávacia trojročná nižšia stredná škola;

meštiansky prísl.: po m. sa obliekať ako mešťan;

meštianstvo, -a str.

1. hovor. obyvatelia mesta, mešťania;

2. zastar. domovské právo v meste: získať m-o


meštianka1 p. mešťan

meštianka2, -y, -nok ž. zastar. meštianska škola

meštianka ž.
1. obyvateľka mesta: Seďela tam i jedna mešťánka a tá sa do nás zastarela (Dol. Lehota DK); Predala husi jakéjsi meščance (Bošáca TRČ); mešťanka (Koniarovce TOP)
2. zastar. typ nižšej strednej školy, meštianska škola: Voľáko koncom zime sa sem prisťahovaľi a ťem ich chlapedz bou̯ choďiu̯ do meštianke do Hradu (V. Lom MK); Od nás do mešťanki choďévali deťi do Ňitri (Lapáš NIT); Už viros i chodzil do školi, von uš chodzil do meščanki (Brezina TRB)
3. budova meštianskej školy: Potog ešťe ňebou̯ regulovaní a ďe je mešťanka, tam bolo prázno (Detva ZVO)

mešťan, mešťanin [-šť-, -št-, -šč-] m
1. obyvateľ mesta, mestečka: Thomass Gnobel, nass spolusused, mel sud z gednem miesstienem z Warzyna (ŽK 1463); kassdy messten ma dath na pomocz (BOCA 1571); Zacharisa Duchon, obywatel a messtanyn mesta Pezynka (TRENČÍN 1646); Cicero, rymsky messczan (VT 1648); civitatem alicui adimere: z počtu messtianúw wyhoditi (WU 1750) zbaviť niekoho mestských práv;
x. pren swaty angele, nebesstý messtiane (CC 1655) obyvatelia nebies, nebešťania
L. m. božený, prísažný člen mestskej rady: Mertuss Polacowicz, nas miestienyn bozeny (ŽK 1460); Jacobus Bubenyk, mestanyn prisazny w Krupyne (KRUPINA 1694)
2. člen mestskej rady, prísažný: my ffoyt Martinus a miessczenye, tocziz Klos, Michal Prchala, Lelynsky, Wrtek, Michal Hrziczowsky, Hannus Riss (ŽK 1453); cives, urbanus, consul: messtenin, konssel (ML 1779); mešťanov príd privl k 1: Georgius Reisz, slobodny messtyanuw syn (PREŠOV 1787); meštianka ž k 1: civis: messczan, messczanka (VT 1648); tu pristogice do causi hore wzate messtjanky opowazily sa meczi sebou klebety robiti (S. ĽUPČA 1780); meštiansky, mešťaninský príd
1. k 1: do domu Litwynoweho wssedsse z dwema osobamj zemanskeho stawu a s osmima z messtanskeho od gmenowaneho Litwyna odprosyl (Mikuláš Kusý) (RUŽOMBEROK 1598); na Nemcou po domyech messtyanskych wydal krczmar fl 7, d 70 (KRUPINA 1648); mestanske ditky w wssem učeny se cwyčá (KrP 1760); (manželstvo) gest wec cyrkewnj, ne kontrakt messteninsky (HeT 1775)
2. mestský: my na gich slussnu a hodnu zadost roskazali sme do mestenskych knych testament zapisat (JELŠAVA 1595); (kazatelia) nemagj wssak práwa: aniž se wtjrati mágj w cizy urad a messtenynské wecy, aniž sweho powolánj cyle prekračowati magj (HeT 1775); po meštiansky prísl: príslowám bar ze skladáňku, bár bez teg: mešťanski, po mešťanski (BE 1794)


meštianka p. mešťan

meštianka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) meštianka
G (bez) meštianky
D (k) meštianke
A (vidím) meštianku
L (o) meštianke
I (s) meštiankou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) meštianky
G (bez) meštianok
D (k) meštiankam
A (vidím) meštianky
L (o) meštiankach
I (s) meštiankami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu