meštiak -a mn. -ci m.
1. v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy: zbohatnutí m-ci
2. pejor. kto napodobňuje spôsob života vyšších vrstiev, kto z prestížnych dôvodov chce mať viac ako iní ap., malomeštiak, obmedzenec;
meštiačka -y -čok ž.;
meštiacky príd. i prísl.: m-e domy; m-e spôsoby; m. názor;
meštiactvo -a s.
1. hromad. k 1 meštiaci
2. pejor. malomeštiactvo
meštiactvo -va s. (i hromad.)
meštiactvo -va s. 1. hromad. ▶ (v minulosti) príslušníci vyššej vrstvy mestského obyvateľstva, neskôr bohatá vrstva spoločnosti, buržoázia, meštiaci: silné nemecké m. v banských mestách; bohaté m.; rozmach meštiactva; rozdiely medzi šľachtou a meštiactvom; morálny úpadok meštiactva 2. pejor. ▶ typické vlastnosti, názory a postoje príznačné pre meštiakov, malomeštiakov, ľudí s obmedzenými názormi a nadradeným správaním; správanie meštiakov, malomeštiactvo: prejavy meštiactva; zosmiešňovať, ostro kritizovať m.; vystupovať proti meštiactvu; odpor voči meštiactvu a konformite [Ľ. Repáň]; Meštiactvo a snobizmus idú vždy ruka v ruke, vzájomne sa podporujú. [V. Brožík]
buržoázia pôvodne vrstva bohatého mestského obyvateľstva vo feudálnej spoločnosti; neskôr bohatá vrstva spoločnosti • meštianstvo • meštiactvo: holandské meštiactvo uskutočnilo prvú buržoáznu revolúciu • panstvo: novodobé panstvo sa zabáva na jachtách • kapitalisti (príslušníci vrstvy vlastniacej kapitál)
meštiactvo p. buržoázia
meštiak, -a, mn. č. -ci m. pejor. mešťan;
pren. nepokrokový, obmedzený človek, buržoa;
meštiačka, -y, -čok ž.;
meštiacky príd. i prísl.: m-e politické strany; m-a demokracia, m-a veda nepokroková; m-e názory, m-e správanie, m-e predsudky;
meštiackosť, -ti ž. i meštiactvo, -a str. vlastnosti, správanie sa meštiaka