mešťan -a mn. -ia m. obyvateľ mesta; v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy;
meštiansky príd. i prísl.: m-a rodina; m-a škola v min. typ nižšej strednej školy;
meštianstvo -a s. hromad. mešťania
mešťan -na pl. N -nia m.
mešťan -na pl. N -nia m. 1. ▶ človek, ktorý je pôvodom z mesta a v meste aj žije; obyvateľ mesta: rodený m.; mentalita mešťana; bohatý kultúrny, spoločenský život mešťanov; mešťania radi cez víkend odchádzajú na chalupy; Mešťania predsa nebudú s dedinčanmi súťažiť. [V. Šikula] 2. ▶ (v minulosti) privilegovaný obyvateľ stredovekých miest, neskôr príslušník strednej vrstvy vôbec (v opozícii najmä voči duchovenstvu a vidieckemu obyvateľstvu vrátane vidieckej šľachty, neskôr v opozícii voči šľachte vôbec a voči robotníkom); syn. meštiak, buržoa (v nemarxistickom chápaní): zámožní, významní mešťania; domy, domácnosti bohatých mešťanov; rodiny mešťanov a remeselníkov; Je to robotník, ktorý sa chce stať mešťanom so zaistenou existenciou. [J. Števček] ▷ meštianka1 -ky -nok ž.: vyfintené meštianky; oženil sa s bohatou meštiankou; Ona elegantná meštianka, sivooká plavovláska, a ja dedinčan. [A. Chudoba]; V Palánku sa jej darilo priblížiť sa k vytúženému životu meštianok. [L. Ballek]
Nové Mesto Nového -ta s. mestská časť Bratislavy;
Novomešťan, Mešťan -na pl. N -nia m.;
Novomešťanka, Mešťanka -ky -niek ž.;
novomestský, mestský -ká -ké príd.
mešťan p. meštiak 1
meštiak 1. príslušník vyššej vrstvy mestského obyvateľstva v minulosti • mešťan: v mestskej rade sedeli meštiaci, mešťania • kniž. buržoa
2. p. malomeštiak
mešťan, -a, mn. č. -ia m. obyvateľ mesta, obyč. s domovským právom v meste: zámožní m-ia; starí m-ia ktorých predkovia bývali v meste;
meštianka1, -y, -nok ž. obyvateľka mesta;
meštiansky príd.: m. stav, m. pôvod, m. dom; m-a rodina, m-e piesne; zastar. m-a škola všeobecnovzdelávacia trojročná nižšia stredná škola;
meštiansky prísl.: po m. sa obliekať ako mešťan;
meštianstvo, -a str.
1. hovor. obyvatelia mesta, mešťania;
2. zastar. domovské právo v meste: získať m-o
mešťan m. csl obyvateľ mesta: Chcel but mešťan, preto šól do mesta bívat (Rochovce ROŽ); Na ľeto prichodza do nas meśčani na urlap (Sedlice PRE); meščan (Bošáca TRČ); meštiansky príd.: Pochoďeu̯ z mešťanskej famílije (Bánovce n. Bebr.) L. mešťianska škola (Bobrovec LM) - typ nižšej strednej školy
meštiansky p. mešťan
mešťan, mešťanin [-šť-, -št-, -šč-] m 1. obyvateľ mesta, mestečka: Thomass Gnobel, nass spolusused, mel sud z gednem miesstienem z Warzyna (ŽK 1463); kassdy messten ma dath na pomocz (BOCA 1571); Zacharisa Duchon, obywatel a messtanyn mesta Pezynka (TRENČÍN 1646); Cicero, rymsky messczan (VT 1648); civitatem alicui adimere: z počtu messtianúw wyhoditi (WU 1750) zbaviť niekoho mestských práv; x. pren swaty angele, nebesstý messtiane (CC 1655) obyvatelia nebies, nebešťania L. m. božený, prísažný člen mestskej rady: Mertuss Polacowicz, nas miestienyn bozeny (ŽK 1460); Jacobus Bubenyk, mestanyn prisazny w Krupyne (KRUPINA 1694) 2. člen mestskej rady, prísažný: my ffoyt Martinus a miessczenye, tocziz Klos, Michal Prchala, Lelynsky, Wrtek, Michal Hrziczowsky, Hannus Riss (ŽK 1453); cives, urbanus, consul: messtenin, konssel (ML 1779); mešťanov príd privl k 1: Georgius Reisz, slobodny messtyanuw syn (PREŠOV 1787); meštianka ž k 1: civis: messczan, messczanka (VT 1648); tu pristogice do causi hore wzate messtjanky opowazily sa meczi sebou klebety robiti (S. ĽUPČA 1780); meštiansky, mešťaninský príd 1. k 1: do domu Litwynoweho wssedsse z dwema osobamj zemanskeho stawu a s osmima z messtanskeho od gmenowaneho Litwyna odprosyl (Mikuláš Kusý) (RUŽOMBEROK 1598); na Nemcou po domyech messtyanskych wydal krczmar fl 7, d 70 (KRUPINA 1648); mestanske ditky w wssem učeny se cwyčá (KrP 1760); (manželstvo) gest wec cyrkewnj, ne kontrakt messteninsky (HeT 1775) 2. mestský: my na gich slussnu a hodnu zadost roskazali sme do mestenskych knych testament zapisat (JELŠAVA 1595); (kazatelia) nemagj wssak práwa: aniž se wtjrati mágj w cizy urad a messtenynské wecy, aniž sweho powolánj cyle prekračowati magj (HeT 1775); po meštiansky prísl: príslowám bar ze skladáňku, bár bez teg: mešťanski, po mešťanski (BE 1794)
meštianka p. mešťan