meč -a m. sečná i bodná zbraň s rovnou a obojstranne ostrou čepeľou: (vy)tasiť m., vytiahnuť z pošvy m.; ostrý ako m.;
pren. skrížiť m-e začať bojovať; hist. právo m-a za feud. privilégium miest stínať odsúdencov
● kniž. → Damoklov m. (mu visí nad hlavou); vymrieť po m-i muž. potomkami; bibl. kto m-om bojuje, m-om zahynie;
mečový príd.;
mečík -a m.
1. zdrob. malý meč
2. vlhkomilná rastlina s dlhými úzkymi listami, bot. Gladiolus
3. tech. druh pilníka
mečík -ka pl. N -ky m. (i zdrob.)
mečík2 -ka pl. N -ky m. ▶ rod divorastúcich aj pestovaných bylín z čeľade kosatcovitých s cibuľovitými hľuzami, dlhými úzkymi listami a dlhou byľou zakončenou jednostranným súkvetím rôznych farieb: lokalita mečíka; vysádzať, ošetrovať mečíky □ bot. mečík obyčajný Gladiolus communis súborné označenie ozdobných kultivarov vypestovaných z juhoafrických druhov; mečík močiarny Gladiolus palustris chránený druh
meč meča pl. N meče m. ▶ sečná a bodná zbraň s rovnou, menej často zahnutou, jednostranne či obojstranne brúsenou čepeľou a rukoväťou (ktorá sa nosila v puzdre, v pošve zavesenej na opasku): krátky, široký m.; ostrý, tupý m.; bronzový, oceľový m.; dvojsečný m.; kráľovský, rytiersky m.; vzácny samurajský m.; ozdobná rukoväť meča; ukuť m.; opásať sa mečom; tasiť, vytasiť m.; chopiť sa meča; siahnuť po meči; prebodnúť niekoho mečom; sekať, ťať mečom; na bojovom poli rinčali meče □ archeol. blatnický meč meč karolínskeho typu z prvej polovice 9. stor. s rukoväťou zdobenou plátovaným pozláteným bronzovým plechom a vykladanou striebrom, ktorý zrejme patril slovanskému veľmožovi, vzácna historická pamiatka; hist. právo meča (za feudalizmu) privilégium miest stínať odsúdencov ◘ fraz. kniž. Damoklov meč ustavične hroziace nebezpečenstvo; Damoklov meč mu visí nad hlavou ustavične mu hrozí nebezpečenstvo; ohňom a mečom ozbrojenými útokmi, vojenskou silou; potomok po meči z mužskej vetvy rodu; skrížiť meče a) začať bojovať b) viesť s niekým spor; vymrieť po meči ostať bez mužských potomkov ◘ parem. kto mečom bojuje, mečom zahynie útočník zomiera väčšinou v boji ▷ mečík1 -ka pl. N -ky m. zdrob.: krátky dvojsečný m.; chlapci šermujú drevenými mečíkmi; Na Rimanovom napätom zadku sa kolembá mečík so vzácnou tepanou rukoväťou. [A. Hykisch]
gladiola záhradná rastlina s jednostranným strapcom kvetov a s dlhými úzkymi listami • bot. mečík: kytica gladiol, mečíkov
mečík p. gladiola
meč, -a m. ručná zbraň bodná i sečná s rovnou čepeľou a ostrým hrotom: krátky, široký m.; bronzový, oceľový m.; dvojsečný m.; ozbrojiť sa m-om; vytasiť m.; pren. o víťazstve rozhodne m. boj
● chytiť sa m-a dať sa do boja, do vojny; plieniť ohňom a m-om vojnou; bibl. kto m-om bojuje, m-om zahynie útočník, bojovník zomiera obyčajne v boji; Damoklov m. mu visí nad hlavou žije v stále mu hroziacom nebezpečenstve; mať v srdci m. bolesti veľmi trpieť; hist. potomok po m-i z mužskej vetvy rodu; hist., práv. právo m-a za feudalizmu privilégium miest stínať zločincov;
mečový príd.: m. tanec s mečmi; hist. m-í bratia rytiersky rád na podmanenie baltických krajov;
mečík, -a m.
1. zdrob. expr. malý meč; pren. m-y trávy (Ondr.) úzke, ostré steblá;
2. vlhkomilná rastlina s hroznovitými červenými kvetmi;
bot. rod rastlín (Gladiolus): m. močiarny, m. strechovitý;
3. tech. druh pilníka na vyrezávanie úzkych zárezov
mečík p. meč
mečík m. (mäčík) 1. zdrob. expr. malý meč: Takíto mečík som ešče nevidzela, má takú volákú čudnú rúčku! (Vištuk MOD) 2. súčasť trlice na trepanie konopí: Konope položime na cerľicu a trepeme z mečikom (Kam. Poruba VRN); Treba dac do poriatku mečik (Remeniny GIR) 3. zried. dlhšia železná tyč, ktorá sa dáva krížom cez brány: mečik (Kys. N. Mesto) 4. súčasť rebriny na voze al. rebríka a. priečka: Na dräbiňe boli šťeble a mäčíki (Záskalie DK); Muśa budz mocne dručki, a to brezovo a mečiki agacovo na drabini (Dobrá n. Ond. VRN) b. výčnelok rebrinovej priečky voza nad rebrinou: Na horňí hulce rebrini sú z žeber vistrčené mečíki proto, abi sa sláma alebo seno na hulce lepší držali (Skalica) 5. bočná doštička na jarme: Dva mäčíki boľi v jednom ja̋rme (Párnica DK); mečíki (Sučany MAR) 6. nožík na pluhu: mečík (Sučany MAR)