Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mdloba -y mdlôb ž. strata vedomia, bezvedomie, mrákoty: chvíľková m., upadnúť do m-b, prebrať sa z m-b; idú naňho m-y

mdloba -by mdlôb ž.

mdloba -by mdlôb ž. ▶ krátko trvajúca strata vedomia spôsobená náhlym nedokrvením mozgu al. silnou emóciou, sprevádzaná čiastočnou al. úplnou stratou schopnosti reagovať na vonkajšie podnety, strata vedomia, bezvedomie, mrákoty: chvíľková m.; m. z horúčavy, z únavy; padnúť od vyčerpania do mdlôb; prebrať sa, precitnúť z mdlôb; obchádzali ho mdloby; v mdlobách klesla na zem; chvíľu ležal v mdlobách; keď vidí injekciu, idú naňho mdloby; Predstavoval som si Lajoša, ako napoly v mdlobách objíma konský krk. [P. Vilikovský]

mdloba, -y, mdlôb ž. strata síl a vedomia, ochabnutie, omdletie, bezvedomie: chvíľková, sladká m.; upadnúť do m-y, do mdlôb zamdlieť: byť, ležať v m-ách, prebrať sa z mdlôb; ide na mňa m. (z koho, z čoho) omdlievam, cítim úzkosť;

mdlobný príd. zried.: m-é telo (Tat.) zachvátené mdlobou, mdlé;

mdlobnosť, -ti ž. pocit mdloby

mdloba ž. (dloba, omdloba, mgloba) omdletie, strata vedomia; úbytok síl, ťažoba: Do mdlobi padnúl (Nandraž REV); Prišla na mna omdloba (Bobrovec LM); Ležál vo dlobách (Bošáca TRČ); Taka mi na udi veľka mgloba zašla (V. Šariš PRE)

mgloba p. mdloba

omdloba p. mdloba

mdloba ž strata síl al. vedomia, ochabnutie, slabosť, omdletie: Marta Vhrinčetka pre mdlobu tela sweho pre nás nemohla přigjti (BÁTOVCE 1610); lilium a ruže sylnu wúny ze seba wydawa, ktera človeka posylnuge, kdy mdloba na neho prichazy (SP 1696) omdlieva; upadagj lide do mdloby (HT 1760) omdlievajú; kteri w mdlobach leži, tomu nech sa gedacé dine dagu pod nos (Zel 18. st); infirmitas: mdloba (PD 18. st);
x. pren náb (Ježiš) gako balzam proti mdlobam duchownym (MS 1758) proti ochabovaniu duchovnej činnosti, slabej viere v Boha; -ečka dem: inerticulus: mdlobečka (KS 1763)