Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

matrika -y -rík ž.

1. úr. kniha so zápismi o narodení, sobáši a smrti občanov: výpis z m-y; cirkevná m., farská m.

2. úr. zoznam vôbec: zdravotnícka m.;

matričný, matrikový príd.: m-ný zápis, výťah, m-ný úrad; m-ová príslušnosť

matrika -ky -rík ž.

matrika -ky -rík ž. ⟨lat.⟩ 1. admin. ▶ úradná kniha, do ktorej sa zapisujú skutočnosti o osobnom stave občana (najmä narodenie, uzavretie sobáša, úmrtie), ako aj iné skutočnosti potrebné na zistenie a overenie osobného stavu občana: miestna m.; (úradný) výpis z matriky; cirkevná (farská) m. úradné záznamy o stave veriacich vo farnosti, evidencia o prijatí sviatosti krstu, birmovania, manželstva a o cirkevnom pohrebe; pátrať v starých matrikách
2. ▶ inštitucionálna zložka samosprávy oprávnená vykonávať evidenciu obyvateľstva, matričné úkony, vydávanie a overovanie osobných dokumentov: pracovníčka matriky; kompetencie matriky; elektronizácia služieb matriky; rodný, sobášny, úmrtný list vystavený matrikou; ísť na matriku; vybaviť si zmenu mena alebo priezviska na matrike; v okrese je sedem matrík
3. ▶ úradný zoznam slúžiaci na špeciálnu evidenciu niekoho, niečoho: zdravotnícka m.; m. právnickej fakulty; záznamy univerzitných matrík; zaslať prihlášku na registráciu hráča matrike slovenského futbalového zväzu

matrika -y ž. ‹l› adm. kniha, do ktorej sa zapisujú mená osôb pre potreby právnej evidencie (narodení, sobášov, úmrtí): výpis z m-y;

matričný príd.: m. úrad, záznam, m-é číslo;

matrikový príd.: m. člen (nejakej organizácie) iba zapísaný za člena, ale pasívny; m. katolík formálny, ale dosiaľ nevypísaný z cirkvi

matrika, -y, -rík ž.

1. kniha s úradnými záznamami o narodení, smrti al. sobáši občanov: štátna, mestská m.; m. sobášov, narodených; výpis z m-y; viesť m-u;

2. úradný zoznam alebo evidencia obyvateľstva al. hospodárskych zvierat pre nejaký špeciálny účel: zdravotnícka m., m. učňov, m. včelích matiek;

matričný (zastar. i matrikulárny) príd.: m. zápis do matriky; m. obvod prislúchajúci k istej matrike; m. úrad kde sa vedie matrika; m. výťah zo zápisu v matrike;

matrikový príd.

matrika ž.
1. úrad, kde sa vedie evidencia o narodení, smrti al. sobáši občanov: Zajtra ma volajú na matriku, neviem načo (Čierny Balog BRE)
2. úradný záznam (kniha), kde sa vedie táto evidencia: Ani v matrike nebúl zapísaní (Kameňany REV); Ved_e ažda zapísanej v matriki!? (Ozdín LUČ)
3. rodný list: Išóv si matriku vitáhnut (Lukáčovce HLO); Kazau̯, že idze po matriku, žebi śe priśahľi (Sobrance)

matrika, matrikula ž lat úradná kniha slúžiaca na evidenciu narodených, sobášených a zomretých osôb: djtete zapsanj w matriculi (BZ 1749); matricula: matryka aneb kniha, do kterég se lidské ména zapjsugu (KS 1763); swedectwo z matriky (STRÁŽE 1784-90)