Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

mať1, mater, hovor. mati -tere D a L -teri mn. -tere -í -iam -iach -ami ž.

1. matka, rodička: láskavá, starostlivá m.; stará m. vo vzťahu k vnúčaťu; krstná m. zástupkyňa dieťaťa pri krste; byť na m., po m-eri podobať sa matke;

pren. kniž. rodná m. vlasť

2. zvieracia matka: vtačia m.

expr. otcu-materi naozaj; → nemému (dieťaťu) ani vlastná m. nerozumie; expr. zbiť niekoho, že ho ani vlastná m. nespozná veľmi; hrub. v zahrešeniach: strela, hrom mu do m-e! čertovu m.! do psej m-e so všetkým

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mať, mater, mati ‑tere D a L ‑teri mn. ‑tere ‑í D ‑iam L ‑iach I ‑ami ž.

mati neskl. ž. kniž. al. hovor. expr.matka vo vzťahu k svojmu dieťaťu, rodička (často v oslovení): čítal som interview s tvojou m.; malá ochorela, tak som ju musela odviezť k m.; tvoja m. má náhodou pravdu; Moja mati nevšedne rozumeli bylinkám, mastičkám a olejčokom. [L. Ballek]; Odídu si, a nepovedia ani bú, otec, mati, ideme tam alebo tam! [K. Jarunková]

-ti/1646551±871 28.84: substantíva (zmiešané) m. živ. N sg. 185→330
+5
−26
Mati/0→145
+5
−26
Totti/96 Yeti/53 yeti/36

-ti/1646551±871: substantíva (nesklonné) ž. 0→47
+0
−7
mati/0→47
+0
−7

mati p. matka 1


matka 1. žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu • maťmatermamarodička (žena, ktorá porodila dieťa): viacnásobná matka, rodičkahypok.: mamkamamičkamaminkamamuľamamuľkamamulienkamamušenkamamušinkamamuškamamičenkamami (obyč. v oslovení) • hovor.: matimamina

2. niečo, k čomu má človek citový vzťah ako k matke • matičkapoet. roditeľka: zem, naša matka, matička, roditeľka

3. p. matica

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mati p. mať


mať1, mater, hovor. i mati, -tere (nár. i -tera), 3., 6. P. -teri, 4. p. mať i mater, 5. p. mať i mater i mati, 7. p. -terou, mn. č. -tere, -í, -iam, -iach, -ami ž. trochu expr. matka, rodička: dobrá, starostlivá m.; V otroctve zrodila ma mať. (Sládk.) Sokolovia bieli, sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater. (Botto); nemať otca ani matere byť sirota; stará m. stará matka; krstná m. krstná matka; chodiť k niekomu ako k materi ako domov, s dôverou;

pren. o osobe, inštitúcii al. veci, ktorá ma k niekomu al. niečomu materinský, srdečný vzťah: Zem slovenská je tvoja mať. (Sládk.)

veď mlynom ešte mater neumrela (Jégé) je dosť mlynov; s múdrou m-ou sa poradil (prísl.) o prefíkanom človekovi; expr. otcu-materi hoden toľko a toľko pre kohokoľvek, skutočne, naozaj; v zahrešeniach: Hrom mu do matera! (Ráz.-Mart.) Ba čertovu mater! (Taj.)

mati ž. záh, čiast. strsl mať, matka: Aľe ňeveriľi maťi, ňeveriľi, ši príďen s kravou gvuoľi ťeľäťi (Kokava n. Rim. RS); Vou̯akedi biu̯a jedna maci a tá mieu̯a dvanást sinú (Jablonové MAL); Maci mi dali korunu na celí den (Bernolákovo BRA)
L. krsná maci (Stupava BRA) - žena, ktorá niesla dieťa na krst; svadobná mati (Šurany NZ) - matka nevesty al. ženícha
F. maťi - koreň zlaťí (Podkonice BB) - základ rodiny

mati p. mať


mať [-ť, -c], mater [-ter, -cer], mati ž
1. matka, rodička: mati geho zeny prwnie (ŽK 1473); dieťa pišťalo tak, že i moja mati do komory počula (S. ĽUPČA 1732 CM); gak matty, tak y dczera ruky swe na hlawe aneb wo wlasyech tohože Hužwa Gyurkowych mely (V. ČEPČÍN 1734); naras y otec y mat zemrely (BOBROVNÍK 1774); bo moja mac v chyže leži, kto zaklapka, to uslyši (PV 1798); povedzte mojej materi, nech ma nečaká k večeri (AD 18. st)
L. mug wnuk anj mne starou materou nezowie (KRUPINA 17. st) matkou jedného z rodičov; mater familias: czeledna mati (VT 1648) gazdiná; swata mati (CC 1655) náb Kristova matka
F. z takeg som matera gako ty (MARTIN 1731) som rovnakého rodu, rovnocenný s tebou; vulg v zahrešeniach a nadávkach: kurweg matere sjnowia (RUDINA 1644); sto djablow ty w macery (BARDEJOV 1669); yasna strela twogeg matery (KRUPINA 1675); Zoffia Skrinerka wiznala, besste lileczka ty mat, wed to nie wlka zabil (P. ĽUPČA 1691); sto striel do twogeg matera (VELIČNÁ 1724)
2. manželova al. manželkina matka, svokra, testiná: gey mati aneb swokra wssecko wje; slissala od Kozyarkineg newesti, že geg mati (:totiž Kozyarka:) nikdy k neg dobra nebude (KRUPINA 1710; 1716)
3. samica, kt. porodila mláďatá: okolo Turjc načjm ge (jahňatá) od maťeri odlučit (PL 1787); materin, materí príd privl k 1: bez materzyney rady (ŽK 1473); do materiney smrti (L. TRNOVEC 1573); djtký byli pri materinych prsy (RUŽOMBEROK 1599) dojčila ich; za materinu čzastku (lazu) zaplatil Jano Standor zlatich nemeczkich desat (OČOVÁ 1755)
L. materyna dusska chut ma kusawu (HL 17. st); materj dausska (HRK 1773) bot dúška materina Thymus serpyllum

mati
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) mati
G (bez) matere
D (k) materi
A (vidím) mati
L (o) materi
I (s) materou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) matere
G (bez) materí
D (k) materiam
A (vidím) matere
L (o) materiach
I (s) materami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MATI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 239×, celkový počet lokalít: 72, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BANSKÉ, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 27×;
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 12×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 11×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 8×;
RAKOVEC NAD ONDAVOU, okr. MICHALOVCE – 7×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 7×;
GIRALTOVCE, okr. BARDEJOV (od r. 1996 SVIDNÍK) – 6×;
MALČICE, okr. MICHALOVCE – 6×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 6×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 6×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu