mäta -y ž. voňavá lúčna rastlina s fialovými kvetmi, bot. Mentha;
mätový príd.: m. odvar
mäta mäty ž.
Martina [-t-] -ny -tín ž. ⟨lat.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Tina Tiny Tín, Maťa Mate Matí; zdrob. Martinka -ky -niek, Tinka -ky Tiniek, Maťka -ky Matiek
mäta mäty miat ž. ⟨lat.⟩ ▶ rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade hluchavkovitých s tmavozelenou stonkou a fialovými kvetmi, s listami, ktoré majú liečivé vlastnosti a používajú sa aj ako dochucovadlo v potravinárstve: vôňa čerstvej mäty; čaj, výťažok z mäty; pestovať, trhať, sušiť mätu; pridať do jedla posekané lístky mäty □ bot. mäta pieporná Mentha piperita
mäta -y ž. ‹l› bot. voňavá lúčna koreninová a liečivá trvalá rastlina z čeľade hluchavkovitých
mäta lúčna rastlina s fialovými kvetmi a výraznou mentolovou vôňou • hovor. promincľa: vôňa mäty, promincle
mäta, -y ž. voňavá lúčna rastlina;
bot. rod rastlín (Mentha);
mätový príd.: m. list
mäta ž. obyč. v spoj. voňavá lúčna rastlina, bot. mäta (Mentha): mata (Záblatie TRČ) L. mata peprná (Mor. Lieskové NMV, Brodské SKA) - bot. mäta pieporná (Mentha piperita); mäta konská (Málinec LUČ), kobiľa meta (Dl. Lúka BAR) - bot. mäta sivá (Mentha pulegium)
mäta, mätka [mä-, me-, ma-], menta ž bot rastlina z rodu Mentha: wezmy rogownik, mátiku (!) (RT 17. st); uwar mjatku z mlikem (RO 18. st); mentha: metka (PR 18. st); nech se wary bukwica, menta a božj drewko (NN 18. st) L. m. záhradná a. m. klasnatá M. spicata: wezmy zahradnj mátku, aquilegiae, každeho 4 lothy (RT 17. st); b. rimbaba obyčajná Pyrethrum parthenium: mata zahradny, giny gy gmenugy bylinu matky božey (HL 17. st); mata konska gest gedna lesny, druha potočny (HL 17. st) m. sivá M. pulegium; mentha aquatica: wodny meta (LF 1791) m. vodná M. aquatica; anebo tepleho prirozenj (rastliny) gsau, gako plana matka dušovka roľná Acinos arvensis; zahradnye (rastliny) gsu rimbaba, strakata matka (KoB 1666) m. klasnatá M. spicata; -ový príd: wune matowa (MT 17. st); wuotka metowa (LR3 18. st)
mata p. mäta
menta p. mäta
metka p. mäta