maskulínum -na -lín s. gram. muž. rod; podst. m. muž. rodu
maskulínum -na -lín s.
maskulínum -na -lín s. ⟨lat.⟩ lingv. 1. ▶ mužský rod v rámci kategórie menného rodu vyjadrovaný pri menách, číslovkách a sčasti slovesách: prídavné mená s tvrdým zakončením sa v slovenčine v maskulíne skloňujú podľa vzoru pekný 2. ▶ podstatné meno mužského rodu, skr. m.: životné, neživotné maskulína; skloňovanie maskulín; v genitíve plurálu maskulín sa kodifikovala koncovka -ov
maskulínum -na s. ‹l› lingv. kategória mužského rodu vyjadrovaná pri menách a sčasti pri slovesách pomocou koncoviek; podstatné meno al. tvar tohto rodu;
maskulínový príd.: m. tvar
maskulínum, -na, -lín str. gram. mužský rod; podstatné meno mužského rodu;
maskulinálny príd.