markíz -a m. šľachtický titul medzi grófom a vojvodom;
markíza1 -y -kíz ž.;
markízsky príd.
markíz -za pl. N -zi m.
markíz -za pl. N -zi m. ⟨fr. ~ germ.⟩ ▶ príslušník vyššej šľachty v niektorých krajinách (hierarchicky za vojvodom a pred grófom): udeliť niekomu titul markíza; [Tituly sú opäť v móde.] Baróni, kniežatá, grófi či markízi sú ozdobou každej lepšej spoločnosti. [RN 2007] ▷ markíza1 -zy -kíz ž.: získať titul markízy
markíz -a m. (markíza1 -y ž.) ‹f < germ› hist. príslušník vyššej šľachty (medzi grófom a vojvodom)
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
markíz, -a m. feudálny titul a hodnosť vyššie postaveného šľachtica;
markíza1, -y, kíz ž. titul vyššej šľachtičnej; manželka markíza;
markízsky príd.;
markízstvo, -a str. hodnosť markíza