maršal -a m. (v niekt. armádach) najvyššia hodnosť;
maršalský príd.: m-á hodnosť; m-á palica odznak hodnosti maršala
maršal -la pl. N -li m.
maršal -la pl. N -li m. ⟨nem.⟩ 1. voj. ▶ najvyššia vojenská hodnosť (aj čestná) v armádach niektorých štátov; jej nositeľ: poľný m. najvyšší veliteľ vojska v čase vojny; m. britského letectva; obkľúčené nemecké vojská vedené maršalom Paulusom kapitulovali pri Stalingrade; jednotky maršala Koneva oslobodili koncentračný tábor Osvienčim; S maršalom padajú aj vojaci. [L. Ťažký] 2. hist. dvorný maršal ▶ titul vysokého úradníka na kráľovskom dvore
maršal -a m. ‹n› v niektorých armádach najvyššia vojenská hodnosť: poľný m.;
maršalský príd.: m-á palička
maršal, -a m.
1. najvyšší vojenský hodnostár v niektorých armádach: poľný m. najvyšší veliteľ vojska v čase vojny;
2. hist. titul vysokého dvorského úradníka;
maršalský príd.: m-á palička znak hodnosti maršala;
maršalstvo, -a str. hodnosť, úrad maršala
maršal, maršalus, maršálek m fr/nem vysoký dvorský úradník: mežt nimj (dvoranmi) negprednegssj sau: kanclyr s radcemi a sekretarmj, marssalek, mister dworu (OP 1685); geden buďe w kralowstwj geho hofmister a marssallus, druhy cancellari (SP 1696); praefectus praetorio augustali: kralówsky márssalek (KS 1763); maršal sudcowi odkázal, že w ten a w ten ďeň chce u ňeho poledňaťi (BU 1795); tretj raisefendi bude kanclir, čztwrtj kappiagam asnad marssal bil (KCS 18. st) P. atpn Marthin Marschalekh (v Častej 1543 U1); Matheus Marssal (v Ipeľskom Sokolci 1554 U2); Mathuss Marssalek (v Trnave 1529)