manna -y ž.
1. podľa bibl. tradície pokrm zázračne daný Izrealitom putujúcim po púšti;
pren. niečo veľmi dobré
2. sladké výlučky listov niekt. rastlín: bambusová m.
● sladký ako m. (nebeská) veľmi; spadlo mu to ako m. z neba získal to bez námahy
manna manny ž.
manna -ny ž. ⟨gr. ‹ semit.⟩ 1. ▶ (podľa Biblie) zázračný pokrm, ktorým Boh sýtil Izraelitov putujúcich po púšti: biblická m.; m. padala z neba; zbierať mannu; denne sa Izraeliti kŕmili zázračnou mannou; pren. expr. Ešte som nič v živote nečítal s takým zápalom. To nebol článok, ale manna, najrozkošnejšia potrava duše. [J. Podhradský] 2. ▶ sladká šťava niektorých rastlín zbieraná v púšťových oblastiach: egyptská m.; bambusová m. stuhnuté kvapky cukornatej šťavy bambusu ◘ fraz. čakať na niečo ako na mannu z neba/na mannu nebeskú veľmi túžobne niečo očakávať; sladký ako manna [nebeská] veľmi sladký; spadlo mu to ako manna z neba získal to bez námahy
manna -y ž. ‹hebr›
1. chutné časti niektorých rastlín zbierané v púšťových oblastiach: biblická m. (v kresťanskom podaní) pokrm zoslaný z neba Židom na púšti
2. expr. veľmi lahodné, osviežujúce jedlo;
mannový príd.: bot. jaseň mannový
manna, -y ž.
1. podľa podania biblie zázračný pokrm Izraelitov putujúcich na púšti
● čakať na niečo ako na m-u z neba veľmi túžobne; priazeň veľmoža je hotový chlieb, manna z neba (Kuk.) nečakaný vzácny dar; žiť ako božou mannou (Ráz.-Mart.) bezstarostne;
2. cukornatá šťava vylučovaná listami niektorých druhov stromov, medovica, listový med: jaseňová m.;
mannový príd.: m-á šťava, m. med z listovej manny; m-á paša pre včely
manna ž. (mana) cukornatá šťava vylučovaná listami niektorých druhov stromov: Tej noci padla na lieski mana a fčeli hu šetkú berú (Chlebnice DK); Mana padla, čele s toho nosia (Selce KRU); mana (Mur. Dl. Lúka REV)
manna ž hebr 1. bibl pokrm padajúci z neba na púšť: manna, nebesky chleb (VT 1648); mannu Bůh z nebe pustil (CC 1655); mana pokrm bil tela (DuM 1718); wčil (ústa) sporadane gsu, abi kosstowali almaziu a mannu nebesku (MS 1758) 2. cukornatá šťava z listov niekt. stromov, medovica, listový med: z manny napog (RT 17. st); mjsto cukru mannu do herba thee klast (HT 1760); -ový príd k 2: mannowý zoft (TT 1745)