manifestácia -ie ž.
1. ver. (obyč. slávnostné) prejavenie: stretnutie bolo m-ou priateľstva
2. ver. slávnostné zhromaždenie: prvomájová m.; m. proti vojne, proti atómovým pokusom
3. odb. prejavenie sa, prejav: m. génu;
manifestačný príd.: m-é vyhlásenie; m. sprievod;
manifestačne prísl.
manifestačný [-n-] -ná -né príd.
manifestačný [-n-] -ná -né príd. ⟨lat.⟩ ▶ konajúci sa ako manifestácia; prejavovaný verejne, bez zatajenia, otvorený, neskrývaný: manifestačné zhromaždenie, vyhlásenie; m. pochod proti xenofóbii; m. sprievod študentov za zlepšenie sociálnych podmienok; pripravovať m. štrajk; zúčastniť sa na manifestačnej protestnej akcii
manifestácia -ie ž. ‹l›
1. osvedčenie, prejav, spravidla verejný a slávnostný: m. priateľstva
2. verejné (politické) zhromaždenie, sprievod a pod.;
manifestačný príd.: m-á schôdza;
manifestačný prejavovaný, prejavený na verejnosti, neskrývane (často aj nápadne) • verejný: manifestačný, verejný prejav radosti • zjavný • neskrývaný • otvorený (op. skrytý, tajný): zjavný, neskrývaný, otvorený spôsob vyjadrenia nesúhlasu • nápadný • vytŕčavý • vonkajškový • zastar. okázalý (op. skromný, nenápadný): manifestačná, vytŕčavá nadradenosť; nápadný príchod hostí; vonkajškové frázy • proklamačný • proklamatívny (verejne vyhlásený, vyhlasovaný): manifestačné, proklamačné vyhlásenie; proklamačný, proklamatívny prejav politika
manifestácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. veľké slávnostné verejné zhromaždenie: mierová, prvomájová m.;
2. prejavenie sa; prejav: oslava bola m-iou lásky a bratstva; lek. m. choroby;
manifestačný príd.: m. sprievod, m-é zhromaždenie; m-é podpisovanie dodávkových zmlúv slávnostné, verejné, spontánne; práv. zastar. m-á prísaha pri ktorej dlžník súdnou prísahou potvrdzoval údaje o svojich majetkových pomeroch;
manifestačne prísl.: m. hlasovať