mangalica -e -líc ž. ošípaná chovaná najmä na masť;
pren. trocha hrub. statná žena
mangalica -ce -líc ž.
mangalica -ce -líc ž. ⟨maď. ‹ srb., chorv.⟩ zootech. ▶ plemeno ošípaných s kučeravou srsťou a veľkým množstvom tuku chovaných na masť a na mäso (na výrobu salám, klobás): tučná m.; črieda čiernych mangalíc; na farme chovajú mangalice; chutné mäso mangalice
mangalica -e ž. ‹maď < srb› poľn. ošípaná neskorého masťového typu pochádzajúca z plemena šumadinka (v srb. oblasti Šumadija);
mangalicový príd.
sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípaných • brav • bravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať brava • kŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnik • prasa (mláďa svine): prasa kvičí • prasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicu • mangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban) • hovor.: mašica • mašura • hypok.: mašo • maško • nár.: vepor (Šoltésová) • bravčo
2. p. podliak, nemravník, chlipník
mangalica, -e, -líc ž. hosp. druh ošípanej chovanej pre masť
mangalica ž. (mangoľica, mangulica) 1. druh ošípanej: Tieto manguľice to je dobrá fajta, ťie naberú masťi (Pukanec LVI); Ftodi bolo hockoľko svín a ľen samie manguľicä (Kokava n. Rim. RS); mangoľica (Kaľamenová MAR) F. je vipasená aňi mangalica (Mur. Dl. Lúka REV); žena ako mangulica (Bobrovec LM) - veľmi tučná 2. garb. druh bravčovej kože: mangulica (Lipt. Mikuláš) 3. expr. silná tučná žena: Ale má ženu mangulicu, ledvá cez dvere prejde! (Šípkové PIE)
mangolica, mangulica p. mangalica