mandát -u m.
1. príkaz, poverenie, splnomocnenie: dostať m.; polit. správa nad nejakým územím
2. funkcia volených zástupcov ľudu: poslanecký m., vykonávať m.;
mandátny príd.: práv. m-e konanie bez vypočutia obžalovaného; m-e územie;
mandátový príd. k 2: m. výbor, m-á komisia
mandátový -vá -vé príd.
mandátový -vá -vé príd. práv., polit. ▶ súvisiaci s mandátom, volenou funkciou v niektorom zastupiteľskom zbore; majúci mandát: m. výbor ktorý overuje po voľbách správnosť volieb a rieši záležitosti týkajúce sa poslaneckých mandátov; mandátová komisia ktorá overuje, či bolo nejaké zhromaždenie zvolané v súlade so stanovami a či je uznášaniaschopné
mandát -u m. ‹l›
1. hist. (panovníkova) nariaďovacia listina upravujúca dovtedajší právny stav
2. práv. poverenie, príkaz, plná moc na nejaký úkon: dostať m.
3. polit. funkcia členov zastupiteľských zborov: poslanecký m.;
mandátny príd.: m-e konanie;
mandátový príd.: m-á komisia; m. výbor
mandát, -u m.
1. hist. práv. úradný príkaz, výnos, splnomocnenie, poverenie: kráľovský m.;
2. funkcia al. poverenie volených zástupcov ľudu, napr. poslancov al. senátorov: poslanecký m.; zbaviť niekoho m-u, vzdať sa m-u; dostať m.;
3. polit. poručníctvo veľmoci nad nejakým územím: býv. francúzsky m. v Sýrii;
mandátny príd. k 1, 3: m-e územie; práv. m-e konanie skrátené trestné konanie bez vypočutia obžalovaného;
mandátový príd. k 2: m-á komisia preverujúca platnosť zvolených zástupcov