mandát -u m.
1. príkaz, poverenie, splnomocnenie: dostať m.; polit. správa nad nejakým územím
2. funkcia volených zástupcov ľudu: poslanecký m., vykonávať m.;
mandátny príd.: práv. m-e konanie bez vypočutia obžalovaného; m-e územie;
mandátový príd. k 2: m. výbor, m-á komisia
mandát -tu pl. N -ty m.
mandát -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ 1. i práv. (i na čo) ▶ oprávnenie na nejaký úkon, splnomocnenie, poverenie: rokovací m.; dostať m. na uzatvorenie dohody; dať, zrušiť niekomu m.; Rada bezpečnosti predĺžila m. pozorovateľskej misii OSN v Sýrii; rozšírenie mandátu pre slovenských vojakov v Afganistane 2. polit. ▶ oficiálne poverenie voleného zástupcu na výkon verejnej moci (v parlamente, v obecných zastupiteľských orgánoch a pod.): poslanecký m.; imperatívny, viazaný m. vykonávaný v závislosti od politickej strany, za ktorú poslanec kandidoval; voľný, slobodný m. vykonávaný podľa najlepšieho presvedčenia poslanca; uchádzať sa o prezidentský m.; uplatňovať, vykonávať m. europoslanca; zbaviť niekoho mandátu; vzdať sa mandátu; mať dostatočne silný m. na presadenie nových reforiem; v prvom skrutíniu sa rozdeľujú mandáty v rámci volebných krajov 3. fin. burzový mandát ▶ splnomocnenie banke al. burzovému maklérovi na uzavretie burzového obchodu 4. polit. ▶ poručníctvo, plná moc Organizácie Spojených národov al. nejakej krajiny (veľmoci) spravovať cudzie, mandátne územie: bývalý britský m. v Palestíne 5. hist. ▶ úradná listina obsahujúca nariadenia al. závažné rozhodnutia panovníka určené osobám al. inštitúciám s dosahom na širší okruh spoločnosti, patent: m. Márie Terézie o jednotnom poplatku za prijatie nových majstrov do cechov; cisársky m. o zrušení nákladných cechových hostín
mandát -u m. ‹l›
1. hist. (panovníkova) nariaďovacia listina upravujúca dovtedajší právny stav
2. práv. poverenie, príkaz, plná moc na nejaký úkon: dostať m.
3. polit. funkcia členov zastupiteľských zborov: poslanecký m.;
mandátny príd.: m-e konanie;
mandátový príd.: m-á komisia; m. výbor
mandát p. splnomocnenie
splnomocnenie poverenie konať v mene niekoho; tlačivo na takéto poverenie • plná moc: vystaviť niekomu splnomocnenie, plnú moc • práv. zmocnenie: inkasné zmocnenie; zmocnenie na prevzatie dedičstva • mandát: dostať mandát
mandát, -u m.
1. hist. práv. úradný príkaz, výnos, splnomocnenie, poverenie: kráľovský m.;
2. funkcia al. poverenie volených zástupcov ľudu, napr. poslancov al. senátorov: poslanecký m.; zbaviť niekoho m-u, vzdať sa m-u; dostať m.;
3. polit. poručníctvo veľmoci nad nejakým územím: býv. francúzsky m. v Sýrii;
mandátny príd. k 1, 3: m-e územie; práv. m-e konanie skrátené trestné konanie bez vypočutia obžalovaného;
mandátový príd. k 2: m-á komisia preverujúca platnosť zvolených zástupcov
mandát m. plná moc, poverenie; úradný príkaz F. roznášaď mandát (Klenovec RS) - klebetiť o niekom
mandát m lat práv úradný príkaz, nariadenie; splnomocnenie, poverenie: mandath Geho Gasnostti Kralowskeg odsylame (STRÁŽNICA 1529); Welkymu Janowy, ktery niesol mandat generalou z Bistrice za pany aresstowanimy acz k Zylyne f 1 (KRUPINA 1684); žide proti Jej Jasnosti Cisarskej zjevneho rozkazu a mandatu strjebro prekupuji (B. BYSTRICA 1689 CM); (kráľ) ukrutny dekret aneb mandat widal (MS 1758); x. pren mandat a rozkas syna božyho (BAg 1585)