manžel, -a, mn. č. -ia m.
1. ženatý muž vo vzťahu k žene, s ktorou sa zosobášil: verný m., zákonitý m.; druhý m. s ktorým sa žena zosobášila ako vdova al. po rozvode;
2. len v mn. č. manželia, -ov m. manželská dvojica; manžel a manželka; muž a žena: mladí m-ia; hovor. žiť ako m-ia pohlavne žiť, pohlavne obcovať;
manželka, -y, -liek ž. vydatá žena vo vzťahu k mužovi, s ktorým sa zosobášila;
manželský príd.: m-é spolužitie, m. styk, m. život; m. pár, m-á dvojica manželia; zastar. práv. m-é právo súhrn predpisov o manželstve; m-á zmluva, m. zväzok; arch. stav m. manželstvo;
manželsky prísl.
manžel [manžel, malžen] m 1. muž vo vzťahu k žene, s ktorou uzavrel manželstvo: prigala sobe za manzela praweho Mykulasse Žiara (L. TRNOVEC 1584); verneho manzela sebe pogjmass (RS 1625); geg malzen portie ginim založil (KLOBUŠICE 1675); od manžele me dcéry (VP 1764) môjho zaťa; ga miela sem manžela, s kterého splodila gsem dwoch synúw L. novus maritus: nowoženjch, nowy manžel (KS 1763) mladoženích 2. manželia pl manželská dvojica, manžel a manželka: manžele powinny su sobe lasku (zachovávať) (BAg 1585); zridka se nachazj, gestlj se dwa schazj gednostagnj manžele (BV 1652); aby swornost byla mezi manželmj (MT 17. st) P. atpn Ondrej Manzel (ŽK 1492); Jan Manzel (v Žiline 1552); -ov príd privl k 1: glos: manželowa sestra (NP 17. st) švagriná; žena manzelovími penízmi má biť zaoďená (BR 1785); -ský príd: w staw swaty manželsky wstupiti (BAg 1585) uzavrieť manželstvo; s ní se jest sobášil a stav manželsky dokonati ráčil; v lásce malženskej prebývati (ASL 1603-04); socia thori: manželska towarysska (KS 1763) manželka; (nevesta) do manželskég lože unuwaneho (tesťa) wložit dala (PeP 1770); neboj sa, Janko, práva zemanského, nezbavá teba stavu manželského (PV 18. st); (po) m-y prísl: gich sestru rzadnie manželsky poyal (ŽK 1479) oženil sa s ňou; (manželku) po manželsky napomynam (KRUPINA 1685)