Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj subst

malý

I. menší príd.

1. rozmermi, rozsahom al. obsahom neveľký v porovnaní s inou vecou toho istého druhu, op. veľký: m. dom, m-é auto, m-á hlava, m. štát; m-á lyžička kávová; m-á voda plytká; mať m-é oči i fraz. byť ospanlivý; m-é pivo 3 dcl; m-é písmo; kúpa, predaj v m-om (množstve); v odb. názvoch: lek. m. mozog; lit., div. m-é (javiskové) formy; hud. m-á tercia; geogr. M-á Fatra; astron. M. voz

2. časovo krátky, op. dlhý: m-á prestávka, po m-ej chvíli

3. nie vysoký, nevysoký, nízky, op. vysoký, veľký: m. človek, m. strom; je menší odo mňa

4. nedospelý, mladý: m-é dieťa, m. brat; keď som bol m. v detstve

5. nevyhovujúci rozmermi, tesný, úzky, op. voľný, veľký: m-é topánky; šaty sú mu m-é

6. nepočetný, máločlenný, op. veľký: m-á rodina, m. národ

7. nedosahujúci potrebnú úroveň, intenzitu, očakávaný výsledok, sotva badateľný, op. veľký: m-á rýchlosť, pravdepodobnosť, m. výber, účinok, záujem; m. dáždik slabý

8. bezvýznamný, nedôležitý, nezávažný, op. veľký: m-á úloha, m. význam, m-é pomery; je tam m-ým pánom; mať m-ú váhu nezavážiť

m. ako dlaň veľmi; žiť si ako m. kráľ blahobytne; pejor. počínať si ako m. pánboh svojvoľne; mať m-ú dušičku báť sa; byť na niekoho m. nezmôcť nič proti niekomu; nebuď m. (chlapec) buď rozumný! ísť na m-ú potrebu, stranu ísť močiť; cítiť sa (veľmi) m. úboho; aj m-é ryby sú ryby ani málom netreba pohŕdať; m-á hŕba pýta viac k málu treba pridať; z m-ej iskry veľký oheň býva malá vec môže mať veľké následky;

od mala → odmala;

malo prísl.: pôsobiť m.;

malosť -i ž.: pocit m-i

II. malý m. hovor. (malý) chlapec;

malá ž. (malé) dievča;

malé s. dieťa, novorodenec: čakať m.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
malý menší; malosť ‑i ž.

malosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, čo je malé, čo má neveľký rozsah, obsah, rozmer v porovnaní s inou vecou, obyč. toho istého druhu; op. veľkosť: geografická m. krajiny; relatívna m. slovenského trhu; m. obce, štátu; Noc pri mori je zvláštna, tichá a najmä tajomná, v človeku vyvoláva pocit malosti, stotožňuje ho s chrobáčikom alebo smietkou, s ktorými si mocné more môže robiť, čo chce. [L. Ťažký]
2. ▶ stav, postavenie bez hodnoty, dôležitosti; malá hodnota, malý význam; syn. bezvýznamnosť, nedôležitosť: m. a plytkosť politickej scény; trpieť komplexom malosti; Zmocnili sa ho pocity malosti a bezvýznamnosti. [P. Jaroš]
3. pejor.nedostatočná, slabá duchovná al. kultúrna vyspelosť, nekultúrnosť, obmedzenosť, primitívnosť: bojovať proti ľudskej malosti a obmedzenosti; poukázať na niečiu charakterovú m.; osočovanie je prejavom nekultúrnosti a malosti človeka; autor pranieruje provinčnosť a m. pomerov v našej krajine

malosť p. ničota 1


ničota 1. stav, postavenie bez dôležitosti, hodnoty • ničotnosťmalosťbezvýznamnosťbezcennosť: pocit vlastnej ničoty, malosti, bezvýznamnostinedôležitosťnezávažnosť: teraz sa ukázala nezávažnosť jeho úsiliamárnosťzbytočnosťnezmyselnosťdaromnosť: zbytočnosť obete

2. p. prázdnota 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

malosť p. malý


malý, 2. st. menší príd.

1. majúci neveľké rozmery, neveľký rozsah, obsah v porovnaní s inou vecou toho istého druhu; zaberajúci málo miesta: m. dom, m-á záhrada, m-é jazero, m les, m-é mesto; m. tanier; m-á lyžička kávová; m-á voda nehlboká, plytká; nár. m. prst malíček; hovor. m. oblek pre nedospelú osobu; m-é pivo 3 dcl, m. guláš menšia porcia; v rozličných odborných názvoch: lek. m. obeh krvný, m. mozog; zool. výr m.; astron. Malý voz súhvezdie; geogr. Malé Čaníkovce, Malé Karpaty, Malá Ázia; práv. m. pohraničný styk medzištátny styk pohraničného obyvateľstva; hud. m-á tercia, m. poltón; m. takt

hovor. mať malé oči byť ospanlivý; v malej vode (len) malé ryby (prísl.) ťažko mať nároky tam, kde nie sú vhodné podmienky; výroba, kúpa, predaj v malom drobná (-ý);

2. nevysoký, nízky: m-á ženička, človek o hlavu menší odo mňa; m-é koníky;

3. nedospelý, mladý, v detskom veku: m-á sestra, m. Janko; fam. ty môj m. divoch (dieťaťu); keď som bol m. v detstve; hovor. od m-ého chlapca od detstva

od mala od detstva, od mladosti;

4. nepočetný, máločlenný: m. národ, m-á skupina vojakov, m-á odbočka majúca málo členov; hist. Malá dohoda aliancia ČSR, Rumunska a Juhoslávie po prvej svetovej vojne (v r. 1920-1938) namierená proti SSSR

hovor. malá hŕba pýta viac (prísl.) kde je málo, treba pridať;

5. nedosahujúci bežnú, potrebnú úroveň al. očakávaný účinok, nepatrný, sotva badateľný: m. plat, m-á rýchlosť, m. účinok, m-á horlivosť, m. obsah tuku, m-é úroky, m-á chyba, m-á pravdepodobnosť, m-á námietka

hovor. s malou robotou veľký poplach mnoho kriku pre nič; z malej iskry veľký oheň býva (prísl.) nemožno podceňovať maličkosti;

6. slabý, neúčinný, nevýdatný: m. dáždik, m. tlak; človek m-ej viery nedôverujúci; m. jedák kto slabo je; pren. m-é duše o bojazlivých ľuďoch

hovor. mať m-ú dušičku mať strach; človek m-ej mysle váhavý, neodvážny; hovor. ísť na m-ú stranu močiť; hovor. byť na niekoho m. nič nezmôcť proti nemu;

7. bezvýznamný, nedôležitý, nezávažný: m. básnik, m-á úloha; človek m-ého formátu obmedzený

malí páni — malý hnev o ľuďoch, ktorých mienka nezaváži;

8. krátky (časove alebo rozsahom), stručný: m-á rozprávka, m. časový odstup, m-é upozornenie; po m-ej chvíli zakrátko; m-é zdržanie; lit. m-é formy napr. novela, poviedka

malý oznamovateľ časť novín, kde sú inzeráty;

9. nevyhovujúci rozmermi, úzky, tesný: m-é topánky, šaty; pren. m-é pomery tiesnivé;

10. obmedzený, zaostalý: Všade polovičatosť, malé pomery a malí ľudia. (Mráz)

11. spoločensky al. majetkove nižšie postavený: m. úradník, m. roľník, m. živnostník, m-á buržoázia; m. človek s nižšou ako priemernou životnou úrovňou

byť veľmi malý cítiť sa úbohým, mať pocit úbohosti;

12. expr. v spojeniach s výrazmi vyjadrujúcimi niečo významné na vyjadrenie podobnosti: žiť ako m. kráľ v pomernom blahobyte; iron. hovoriť ako m. prorok múdro; prejor. počínať si ako m. pánboh svojvoľne, neobmedzene;

malosť, -ti ž. vlastnosť niečoho malého: dedinská m.

malosť ž
1. malý rozsah, malé rozmery niečoho: parvitas: malost (AP 1769); paruitas: malá postawa, malost (CL 1777)
2. nepatrná, bezvýznamná vec: tehdáž se ani pro malost nezarmutj (KO 1782)
3. detstvo, mladosť: já od mej malosztzi ujál (!) smi v tebe (DŽ 1752)

malosť ž malý výskyt: pre malost wodi dopustame, aby sebe druhi mlinecz udelali (BYTČA 1619) nízky stav; pisse (pustovník) o tegto málosti wiwolených (SK 1697)

Malosť Malosť
malosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) malosť
G (bez) malosti
D (k) malosti
A (vidím) malosť
L (o) malosti
I (s) malosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) malosti
G (bez) malostí
D (k) malostiam
A (vidím) malosti
L (o) malostiach
I (s) malosťami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu