maloroľník -a mn. -ci m. roľník s malou výmerou pôdy;
maloroľníčka -y -čok ž.;
maloroľnícky príd.;
maloroľníctvo -a s. maloroľníci
maloroľník -ka pl. N -íci G -kov m.
maloroľník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ (v minulosti) kto vlastnil al. mal v prenájme pozemky s malou výmerou a na ich obrábanie používal iba vlastnú prácu, príp. prácu členov svojej rodiny: nespokojní, schudobnení maloroľníci; narodil sa v rodine maloroľníka; Tradičný spôsob života hrdých maloroľníkov zžitých s dedičnou pôdou dostal smrteľnú ranu až pri kolektivizácii v päťdesiatych rokoch. [Slo 2010]
maloroľník, -a, mn. č. -ci m. menší poľnohospodár, malý roľník;
maloroľníčka, -y, -čok ž.;
maloroľnícky príd.: m-a rodina; m-a výroba;
maloroľníctvo, -a str. hromad. maloroľníci
maloroľník m. roľník s malou výmerou pôdy: U nás sú šicko len malorolníci a robotníci (Rochovce ROŽ); F Kameňanoch sú len šitko malorolníci (Kameňany REV)