malomyseľný príd. kniž. nemajúci duš. silu, skľúčený;
malomyseľne prísl.;
malomyseľnosť -i ž.
malomyseľnosť -ti ž.
malomyseľnosť -ti ž. kniž. ▶ stav duševnej ochabnutosti, skľúčenosti, vyvolaný nedostatkom al. stratou viery v seba, vo vlastnú schopnosť niečo uskutočniť al. dosiahnuť, stav al. vlastnosť malomyseľného človeka, malodušnosť: mať záchvat malomyseľnosti; trpieť malomyseľnosťou; upadnúť do malomyseľnosti a zúfalstva; povzbudzovať priateľa, aby nepodľahol malomyseľnosti; ochromil ho pocit krivdy a m.; vytrhnúť sa z malomyseľnosti; sú chvíle, keď sa nás zmocňuje m.; Po krátkom čase skleslosti, malomyseľnosti, bezmocnosti opäť pocítil v sebe novú energiu a optimizmus. [SSl 2004]
malomyseľný príd. nemajúci odvahu, skleslý, skľúčený, zúfalý, pesimistický: Všelijaké predstavy urobili ho takým malomyseľným, že sa triasol ako libačka. (Vaj.);
malomyseľnosť, -ti ž.