malomyseľný príd. kniž. nemajúci duš. silu, skľúčený;
malomyseľne prísl.;
malomyseľnosť -i ž.
malomyseľný -ného pl. N -ní G -ných m.
malomyseľný -ná -né 2. st. -nejší príd.
malomyseľný1 -ná -né 2. st. -nejší príd. kniž. ▶ nemajúci al. strácajúci duševnú silu, vieru v seba, v život, duševne ochabnutý, skľúčený, malodušný; svedčiaci o tom: m. človek; posmeľovať, povzbudzovať malomyseľné duše; stávať sa malomyseľným; hanbil sa za svoje malomyseľné myšlienky; iba malomyseľnejší ľudia pretrhali všetky putá s domovinou; Ja sa ti čudujem, že sa nevieš nad to jej malomyseľné gesto povzniesť. [P. Sabolová]
malomyseľný2 -ného pl. N -ní G -ných m. kniž. ▶ kto stráca duševnú silu, vieru v seba, kto sa vyznačuje skľúčenosťou, malodušný, malomyseľný1 človek: posmeľovať malomyseľných; Statočný Rafát, čo dávaš príklad malomyseľným. [S. Rakús]; Len nestrácajte odvahu! - prihováral sa veliteľ pevnosti malomyseľným. [KN 2005]
bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasom • malodušný • maloverný • malomyseľný • kniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá duša • ľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáča • plachý: plaché zviera • okúňavý • ostýchavý • neistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanie • ustrašený • ustráchaný • ustrachovaný • vystrašený • zried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matky • expr. strachopudský • pejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúšky • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný • zjemn. pokakaný; prestrašený • expr.: rozklepaný • vyklepaný • zried.: strachuplný • strachostlivý • strachostivý • zastaráv.: strachovlivý • strachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)
malodušný ktorý sa vyznačuje malosťou ducha, nedostatkom viery al. odvahy; svedčiaci o malosti ducha (op. veľkodušný) • kniž. malomyseľný • zastaráv. slaboduchý: malodušní, malomyseľní, slaboduchí ľudia nemajú odvahu podnikať; viesť malodušné, slaboduché reči • neveriaci • maloverný (ktorý neverí v niečo pozitívne, prejavuje sa nedôverčivosťou): ostal neveriacim, maloverným pesimistom • kniž. defetistický • pejor. porazenecký (ktorý neverí vo vlastné sily, schopnosti): zaujal defetistický, porazenecký postoj • bojazlivý • ustráchaný • ustrašený: malodušný, bojazlivý mládenec; ustráchaný, ustrašený pohľad • skľúčený • skormútený • kniž. skleslý (op. radostný): malodušní, skľúčení odsúdenci; skľúčená, skleslá nálada • zúfalý • beznádejný • bezútešný (ktorý si zúfa, ktorý stratil nádej; svedčiaci o nedostatku nádeje): po prvom neúspechu sa stal malodušným, zúfalým; oddal sa beznádejnému, bezútešnému smútku
malomyseľný p. malodušný, skľúčený
skľúčený ktorý je duševne ochabnutý, malátny; ktorý sa pre niečo trápi; svedčiaci o tom • smutný: už dlhší čas chodí skľúčená, smutná • skormútený • zarmútený • zronený (bolestne zasiahnutý): sedel za stolom sám, skormútený, zarmútený; tvár mal zronenú • sklesnutý • kniž. skleslý (obyč. aj telesne vyčerpaný): trápi ju choroba, je sklesnutá, skleslá • kniž. malomyseľný (nemajúci duševných síl): malomyseľný potrebuje pomoc a podporu • stiesnený (ktorého niečo ťaží, stiesňuje): stiesnená matka, stiesnený hlas • úzkostlivý • úzkostný (prezrádzajúci úzkosť): úzkostlivý, úzkostný pohľad umierajúceho • depresívny • deprimovaný • zdeprimovaný (ovládnutý smútkom, bezútešnosťou): deprimovaný pacient
p. aj smutný
znechutený pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom • rozladený: bol znechutený, rozladený jej správaním • skľúčený • skrúšený • deprimovaný • stiesnený (duševne ochabnutý): skľúčený, deprimovaný výraz tváre • znudený • unudený • zunovaný • omrzený (znechutený nudou, opakovaním niečoho): znudená tvár, zunované publikum • kniž. blazeovaný: blazeovaný úsmev • expr. zvädnutý • hovor. expr.: otrávený • rozhasený • rozkvasený: zvädnutá, otrávená nálada • mrzutý • namrzený • rozmrzený (pociťujúci mrzutosť): mrzutý, rozmrzený pohľad • sklesnutý • kniž.: skleslý • malomyseľný: malomyseľné, skleslé reči
zúfalý 1. ktorý (si) zúfa • malomyseľný: zúfalý, malomyseľný človek; je celkom zúfalý • zronený • zdrvený • nešťastný (zúfalý a utrápený): odišiel zdrvený
2. ktorý vyjadruje stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji • beznádejný: zúfalá, beznádejná situácia • bezútešný • bezvýhľadný • bezvýchodiskový • bezvýchodný: bezútešné, bezvýchodiskové položenie • žalostný • neutešený • dezolátny: je v žalostnom, dezolátnom stave • zastar.: dešperátny • zúfanlivý: dešperátny, zúfanlivý výkrik
3. p. veľký 1
malomyseľný príd. nemajúci odvahu, skleslý, skľúčený, zúfalý, pesimistický: Všelijaké predstavy urobili ho takým malomyseľným, že sa triasol ako libačka. (Vaj.);
malomyseľnosť, -ti ž.
malomyseľný [-seľ-, -sl-] príd nemajúci odvahu, skľúčený, pesimistický: z vpadůw malomyslných (CC 1655); ktery clowek ma zle swedomy, malomislny gest (MC 18. st); srdce krestanuw gest málomiselne (SJ 18. st); subst m. m: s Peter aby malomiselných neprestrassyl, ale radneg srdce gim upewnjl, ne služebnjkow, ale prjtelow gich nazýwa (DC 1797); -osť ž skľúčenosť, pesimizmus: pro swu hlupost, malomyslnost trestanj bywame (COB 17. st); nikda sme do malomislnosti neupadli (SJ 18. st)