malomeštiak -a mn. -ci m. človek s plytkým životným cieľom, s obmedzeným rozhľadom ap., filister, meštiak (význ. 2);
malomeštiačka -y -čok ž.;
malomeštiacky príd. i prísl.: m-e spôsoby, m-a výchova; m. sa správať;
malomeštiactvo -a s.
1. hromad. malomeštiaci
2. malomeštiacke názory a spôsoby
malomeštiactvo -va s. (i hromad.)
malomeštiactvo -va s. 1. hromad. ▶ malomeštiaci, ľudia pochádzajúci z mestského prostredia s obmedzeným spôsobom myslenia, chápaní ako celok: kritizovať odrodené slovenské m.; pseudomorálka malomeštiactva 2. pejor. ▶ plytkosť životných cieľov, povrchnosť, obmedzený rozhľad a spôsob myslenia; súhrn vlastností malomeštiackeho človeka; syn. meštiactvo, filisterstvo: pokrytecké m.; hovoriť, písať o malomeštiactve; Nedal mladšej dcére ani groš, ale do byľky jej odovzdal to svoje obskúrne malomeštiactvo. [H. Zelinová]; Dnes sa malomeštiactvo prejavuje v ešte vypuklejších formách. [LT 1998]
provincionalizmus nedostatok širšieho rozhľadu • provinciálnosť: provincionalizmus, provinciálnosť niektorých miest • obmedzenosť • zaostalosť: kultúrna obmedzenosť, zaostalosť • malomeštiactvo • pejor. zápecníctvo • pejor. krpčiarstvo: príslovečné slovenské krpčiarstvo
malomeštiak, -a, mn. č. -ci m. pejor.
1. človek politicky a kultúrne obmedzený, nepokrokový, majúci zastarané názory na život;
2. zastar. obyvateľ malého mesta, malomešťan (Vaj.);
malomeštiačka, -y, -čok ž.;
malomeštiacky príd. i prísl.: m. fičúr, m-e predsudky, m-a spoločnosť, kultúra, morálka;
malomeštiactvo, -a str. malomestský spôsob života; obmedzenosť