maličký, maličičký
I. príd. expr. veľmi malý: m-é zrnko;
od malička → odmalička
II. maličký m. hovor. expr. (malý) chlapec;
maličká ž. (malé) dievča;
maličké s. dojča: čakať m.
maličké -kého obyč. v N a A sg. -ké s.
maličké, malinké -kého obyč. v N a A sg. -ké s. hovor. expr. ▶ malé dieťa, často novorodenec al. ešte len očakávané dieťa: ako sa volá to m.?; spinkaj, moje m.; šila a plietla pre m.; Malinké sa ešte nehlási? Kedy už príde na svet? [V. Šikula]; Vrátim sa po teba i po naše maličké, hneď ako to bude možné. [V. Komorovská]
malé, -ého str. hovor. celkom malé dieťa, obyč. dojča: I pre matku má poznámku: — To malé si mala doma nechať. (Al.);
maličké, -ého str. zdrob. expr. čakať m.
maličké p. malé
maličké, malinké i maľučké s. veľmi malé dieťa; dojča: Jedna mamička s maličkím ležala (Kvačany LM); Radosňíg je to, čo pošlú, kec_ca maličké naroďí (V. Maňa VRB); Jak se ci toto maľučke trime? (Torysa SAB); No a pre to maľinkuo, nu pre to takáto ča̋počka bola (Žaškov DK); Napiekli koláče a išli pozrieť to malinké (V. Maňa VRB)
malinké p. maličké
maľučké p. maličké