malebný príd. príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov, krásny, pekný: m. kraj, kroj, m-é tóny;
malebne prísl.: m. pôsobiť, m. sa rozprestierať;
malebnosť -i ž.
malebnosť -ti ž.
malebnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo je malebné, čo príjemne pôsobí na zmysly človeka svojou krásou, harmóniou farieb, tvarov al. zvukov, krása, pôvabnosť: m. okolitej prírody; m. a čaro tunajšej krajiny; m. a ľúbivosť detvianskeho folklóru; mestečko svojou malebnosťou očarí každého; úsilie zachovať m. a pestrosť ľudového jazyka; Tam [vo Veľkej Fatre] nájdete malebnosť ticha. [KSl 1980]; Spomenutí páni [fotografi] v každom pohľade hľadali malebnosť a harmóniu. [RAK 2007]
krása vlastnosť toho, čo je pekné, krásne: ženská krása • poet.: krásota • peknota: dcéra krásoty (Sládkovič) • nádhera (nezvyčajná krása): nádhera prírody • veľkoleposť: veľkoleposť chrámu • malebnosť: malebnosť krajiny • roztomilosť • ladnosť: ladnosť tvarov • pôvab • pôvabnosť: pôvab dievčaťa: pôvabnosť dedinských domčekov • príťažlivosť • kniž.: úchvatnosť • velebnosť: úchvatnosť obrazu, velebnosť hôr • šumnosť • driečnosť • kniž.: vzhľadnosť • čarokrásnosť
malebný príd. krásny pestrosťou farieb, harmóniou zvukov, osobitosťou tvarou al. zaujímavým usporiadaním: m. kroj, m-é končiare hôr, rozvaliny hradu, m-á dolina, m. sprievod; žart. m. neporiadok (Jégé);
malebne prísl.: m. splývať, m. zladiť;
malebnosť, -ti ž.: zvuková m. verša