makať nedok. subšt. (intenzívne) robiť, drhnúť: m-li sme do večera
makať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok.
makať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. hovor. expr. 1. (ako; ø) ▶ usilovne vykonávať istú (fyzickú) činnosť, bez oddychu, ťažko a namáhavo pracovať: m. na doraz, do úmoru; m. v továrni pri páse; museli tvrdo m.; tam sa maká naplno; makali od rána do večera; Dočerta, nie som robot, aby som ustavične makal! [P. Andruška] 2. ▶ intenzívne cvičiť, tvrdo trénovať na dosiahnutie lepšej formy al. dobrých športových výsledkov: m. v posilňovni, na sústredení, tréningu; v lete budem na sebe m.; jeho zverenci naplno makajú na povinnej zostave; musí poctivo makať, aby si udržal reprezentačný dres; Drieme, makáme, silíme sa, a tá ľahkosť, pasia, nadšenie sa vytratili. [Sme 1997]
makať p. robiť 1, drieť sa 1
makať, -á, -ajú nedok. hovor. expr. (čo, za čím i bezpredm.) ohmatávať, dotýkať sa; siahať po niečom, niekam: Obzerá ruku, maká, hladí — skutočne mozole. (Kuk.) Vo vozni... stĺp. Makáme ho opatrne, a to ľad. (Taj.) Začal makať po stole za sklenicou. (Tim.) Makajúc sadne si na slamu. (Ráz.);
opak. makávať, -a, -ajú;
dok. omakať
makať nedok. 1. ohmatávať, dotýkať sa: Nemosíš ždi tú kočku makat! (Val. Belá PDZ) 2. expr. namáhavo robiť; drhnúť: Tan teda mosev makat! (Chrabrany TOP); Pri murároch treba makať! (Lapáš NIT)
makať ndk čo hmatať, ohmatávať, dotýkať sa niečoho: rani rukama nemakám (CC 1655); chory prizywa lekáre, ktery maká puls žily (OP 1685); kun to misto neda makaty (RG 18. st); -ávať frekv: palpitare saepius solere: makáwati (PD 18. st)
makať sa ndk tackať sa: titubo: makam se, popikavam sze (ML 1779)