Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst priezviská

majster -tra m.

1. vyučený remeselník majúci oprávnenie viesť samostatnú dielňu al. živnosť: murársky, stolársky m., m. s tovarišom

2. kvalifikovaný robotník, kt. vedie prac. čatu ap.: zmenový m., m. dielne

3. kto sa dobre vyzná v istej práci, odborník, znalec: m. v rozprávaní; m. slova, pera; m. štetca maliar; m. tónov hudobník; m. na autá, na rádiá; domáci m.

4. vynikajúci (tvorivý al. interpretačný) umelec: m. Benka, koncertný m., dielo neznámeho m-a; v oslovení: (ďakujem Vám,) M-e!

5. učiteľ, vodca smeru, školy: M-e! oslovenie Ježiša (učeníkmi); M. Pavol z Levoče; je žiakom svojho m-a

6. mužstvo al. jednotlivec, kt. zvíťazil v šport. súťaži, šampión: m. republiky vo futbale, m. sveta

7. magister (význ. 1)

byť v niečom m-om vyznať sa v niečom

m. nad majstrov/-ami vynikajúci odborník; iron. to je m. babrák; neučený m. hotový kat slabá odbornosť je vždy na škodu;

majsterka -y -riek ž. k 2 – 4, 6;

majsterko -a mn. -ovia m. hypok.;

majstrík -a mn. -ovia m. zdrob. obyč. iron.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
majsterko, majstrík ‑a mn. ‑ovia m.

majstrík -ka pl. N -íci/-íkovia G -kov m. zdrob. i iron.

majster [-t-] -tra pl. N -tri m.lat.⟩ 1. ▶ vyučený remeselník samostatne vykonávajúci svoju živnosť: krajčírsky, kominársky m.; zruční stolárski, tesárski majstri; zavolať si domov murárskeho majstra; prezentácia majstrov ľudovej umeleckej výroby; získať skúsenosti od starých kováčskych majstrov; Ponášal sa na fúzkatého pána majstra zo zámočníckej dielne. [I. Habaj]; Po obnove chrámovej veže sa do jej vnútorných priestorov opätovne vráti mechanizmus kostolných hodín, ktorý sa rekonštruoval v dielni majstrov hodinárov v Liptovskom Hrádku. [ŽP 2010]
2.kvalifikovaný robotník, ktorý vedie pracovnú skupinu a je zodpovedný za organizáciu práce, dodržiavanie pracovnej disciplíny, technologických postupov, bezpečnostných predpisov a pod., predák: zmenový m. v textilnej výrobe; m. nástrojárne, m. údržby v strojárskom podniku; dlhé roky robil majstra v jednej fabrike; Zastával rôzne stupne riadenia cez majstra mliekarenskej výroby, technológa a hlavného majstra, až po výrobno-technického riaditeľa. [HN 2010]škol. majster odborného výcviku al. majster odbornej výchovy pedagogický pracovník, učiteľ, ktorý vedie teoretické i praktické vyučovanie na stredných odborných al. učňovských školách
3.kto sa dobre vyzná v nejakom odbore a vykonáva odbornú prácu, odborník, znalec (často ako označenie určitej profesie): tanečný m. učiteľ tanca; zvukový m. zvukár (v rozhlase, divadle a pod.); javiskový m. vedúci technického personálu divadla obsluhujúceho javisko; hovor. m. na televízory, práčky, chladničky opravár domácich spotrebičov; Na stole sú bezmäsité maškrty, špeciality majstra kuchára. [V. Švenková]domáci majster kto si v domácnosti sám (aj zo záľuby) robí drobné práce, opravy a pod.
4. ▶ vynikajúci tvorivý al. interpretačný umelec; osoba, ktorá je vzorom, učiteľom, ktorá usmerňuje, vedie iných: baletný m. umelecký vedúci baletu, choreograf; klavírny m. virtuóz; koncertný m. prvý huslista al. čelista v orchestri; hrať diela, skladby starých majstrov; obraz majstra Benku; portrét namaľovaný neznámym majstrom; Spôsobu maľby sa kedysi každý učil u svojho majstra: ostatné bolo vecou tvorivého ducha. [J. Lenčo]Majstre! a) oslovenie uznávaného umelca b) bibl. oslovenie Ježiša, Učiteľ
5. hist. ▶ (za feudalizmu) najvyšší stupeň kvalifikácie remeselníka po zložení skúšok a prijatí do cechu: cechový m.; m. kamenár; m. obuvník; bol tovarišom, neskôr majstrom v zlatníckej dielni; vykonával funkciu kráľovského banského majstra v Banskej Štiavnici; v Kremnici pracovali skúsení majstri rytci
6. Majster ▶ stredoveký umelec, obyč. maliar, sochár, rezbár, staviteľ, anonymný al. známy iba svojím krstným menom, identifikovateľný podľa charakteristických znakov svojho diela: oltár Majstra Pavla z Levoče; neskorogotická socha sv. Kataríny od Majstra M. S.; M. Třeboňského oltára; M. Madony z Lomničky; autorstvo plastiky je pripisované Majstrovi zo Spišského Podhradia
7. šport. ▶ víťazné družstvo v (dlhodobej) súťaži al. jednotlivec, ktorý zvíťazil v niektorej športovej disciplíne; syn. šampión: juniorský, dorastenecký m. Slovenska v plávaní; úradujúci, viacnásobní majstri Európy vo futbale; šachový m.; získať, obhájiť, vybojovať titul majstra sveta; predviesť výkon hodný klubového majstra; Slovan je opäť majstrom □ (prv) majster športu al. zaslúžilý majster športu tituly vynikajúcich športovcov; Liga majstrov výročná európska majstrovská súťaž najlepších družstiev (napr. vo futbale, volejbale, hádzanej)
8. hist.akademický hodnostár na stredovekej univerzite, magister: m. slobodných umení; m. Ján Hus
fraz. byť v niečom majstrom dobre sa vyznať v niečom, ovládať niečo: autor je majstrom v konštruovaní zápletky; iron. je majstrom v hľadaní výhovoriek, v sľubovaní; majster dláta sochár; majster nad majstrov/majstrami vynikajúci odborník; majster slova/jazyka/pera spisovateľ; majster svojho remesla kto bravúrne ovláda svoje remeslo al. umenie; majster štetca maliar; majster tónov hudobník; myslí si o sebe, že je majster sveta je priveľmi sebavedomý, pyšný na svoje schopnosti; iron. to je majster! odborne nespôsobilý, nešikovný človekparem. bieda je najlepší majster, ona všeličomu naučí; cvik robí majstra; dielo chváli majstra; neučený majster, hotový kat slabá odbornosť je vždy na škodu; škola svet, psota majster keď je človek bez prostriedkov, so všetkým si dokáže poradiť
majstrík -ka pl. N -íci/-íkovia G -kov m. zdrob. často iron.: Hrabal ako syseľ, ten tvoj majstrík, ba za vojny tuším aj ľudí kántril, nech si posedí. [J. Podhradský]; majsterko -ka pl. N -kovia m. hypok.: Išiel som po strýca Tonka Malého, môjho majsterka, stolára. [D. Dušek]; majsterka -ky -riek ž.: pracuje ako m. krajčírskej, knihárskej dielne; juniorská, dorastenecká m. Európy v plávaní; dvojnásobná m. sveta v skoku do výšky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

majster1, -tra m.

1. vyučený remeselník majúci úradné oprávnenie viesť samostatnú dielňu al. živnosť: krajčírsky, murársky, kominársky m.; tanečný m. úradne oprávnený učiteľ tanca

bieda je najlepší m. (prísl.); škola svet, psota m. (porek.) bieda núti človeka učiť sa rozličné práce;

2. vedúci dielne, odborný vedúci robotník: tkáčsky m.; smenový m.; m. práčovne, pradiarne;

3. za feudalizmu titul remeselníka po jeho prijatí do cechu: banský m.;

4. (5. p. majstre) vynikajúci umelec: koncertný, baletný m.; obrazy starých m-ov vynikajúcich maliarov; socha neznámeho m-a sochára;

5. človek dobre sa vyznajúci v istej práci, odborník: m. v rozprávaní, m. drobnokresby; (zaslúžilý) m. športu titul vynikajúcich športovcov; m. vysokých úrod o vynikajúcom pracovníkovi v poľnohospodárstve v SSSR; hovor. m. na skrine, m. na rádia

byť v niečom m-om dobre sa vyznať; m. nad m-ov vynikajúci; iron. to je m. babrák; neučený m. hotový kat (prísl.) o babrákovi; m. slova, jazyka, pera spisovateľ; m. štetca maliar; m. tónov hudobník; posmeš. m. kopyta obuvník;

6. šport. mužstvo al. jednotlivec na prvom mieste v súťaži: m. sveta, Európy v hokeji, futbalový m.;

7. hist. akademická hodnosť na stredovekej univerzite, magister: m. slobodných umení;

8. arch. učiteľ: Hollý prijal starší spôsob svojho majstra. (Vlč.);

majsterka, -y, -riek ž. k 2, 5: m. vo vyšivárni; m. športu;

majsterko, -a, mn. č. -ovia m. fam. majster;

majstrík, -a, mn. č. -ovia m. žart. al. iron. majster

majstrík m.
1. časť ľudového odevu: Chrbáťik tu bou̯, lebo majstríg bou̯ ušití (Svätoplukovo NIT)
2. krajč. druh stehu (spojovací al. ukončujúci): majstrík (Kostolné MYJ)

majstrík [mis-] m
L. školský m. učiteľ: daremnost w tem poklada (Bellarvinus), že wssiwawych sskolskych mystrýkuw, cidzozemskych zbehnutych predikatoruw kostel wimetagicjch zwoňýkuw prinutyl na to, aby mená swá do laistra psali ku concordie (PP 1734)


mistrík p. majstrík

majstrík
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) majstrík
G (bez) majstríka
D (k) majstríkovi
A (vidím) majstríka
L (o) majstríkovi
I (s) majstríkom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) majstríkovia
G (bez) majstríkov
D (k) majstríkom
A (vidím) majstríkov
L (o) majstríkoch
I (s) majstríkmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MAJSTRÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 30×, celkový počet lokalít: 9, v lokalitách:
VEĽKÁ BYTČA (obec BYTČA), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 9×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 5×;
VEĽKÉ ROVNÉ, okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 5×;
KOTEŠOVÁ, okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 4×;
BUKOVÁ (obec KOTEŠOVÁ), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 2×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 2×;
ŽARNOV (obec VEĽKÉ ROVNÉ), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 1×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;
TURČIANSKE TEPLICE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu