majster -tra m.
1. vyučený remeselník majúci oprávnenie viesť samostatnú dielňu al. živnosť: murársky, stolársky m., m. s tovarišom
2. kvalifikovaný robotník, kt. vedie prac. čatu ap.: zmenový m., m. dielne
3. kto sa dobre vyzná v istej práci, odborník, znalec: m. v rozprávaní; m. slova, pera; m. štetca maliar; m. tónov hudobník; m. na autá, na rádiá; → domáci m.
4. vynikajúci (tvorivý al. interpretačný) umelec: m. Benka, koncertný m., dielo neznámeho m-a; v oslovení: (ďakujem Vám,) M-e!
5. učiteľ, vodca smeru, školy: M-e! oslovenie Ježiša (učeníkmi); M. Pavol z Levoče; je žiakom svojho m-a
6. mužstvo al. jednotlivec, kt. zvíťazil v šport. súťaži, šampión: m. republiky vo futbale, m. sveta
7. magister (význ. 1)
□ byť v niečom m-om vyznať sa v niečom
● m. nad majstrov/-ami vynikajúci odborník; iron. to je m. babrák; neučený m. hotový kat slabá odbornosť je vždy na škodu;
majsterka -y -riek ž. k 2 – 4, 6;
majsterko -a mn. -ovia m. hypok.;
majstrík -a mn. -ovia m. zdrob. obyč. iron.
majster [-t-] -tra V majstre (oslovenie umelca) pl. N -tri m.
majster [-t-] -tra pl. N -tri m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ vyučený remeselník samostatne vykonávajúci svoju živnosť: krajčírsky, kominársky m.; zruční stolárski, tesárski majstri; zavolať si domov murárskeho majstra; prezentácia majstrov ľudovej umeleckej výroby; získať skúsenosti od starých kováčskych majstrov; Ponášal sa na fúzkatého pána majstra zo zámočníckej dielne. [I. Habaj]; Po obnove chrámovej veže sa do jej vnútorných priestorov opätovne vráti mechanizmus kostolných hodín, ktorý sa rekonštruoval v dielni majstrov hodinárov v Liptovskom Hrádku. [ŽP 2010] 2. ▶ kvalifikovaný robotník, ktorý vedie pracovnú skupinu a je zodpovedný za organizáciu práce, dodržiavanie pracovnej disciplíny, technologických postupov, bezpečnostných predpisov a pod., predák: zmenový m. v textilnej výrobe; m. nástrojárne, m. údržby v strojárskom podniku; dlhé roky robil majstra v jednej fabrike; Zastával rôzne stupne riadenia cez majstra mliekarenskej výroby, technológa a hlavného majstra, až po výrobno-technického riaditeľa. [HN 2010] □ škol. majster odborného výcviku al. majster odbornej výchovy pedagogický pracovník, učiteľ, ktorý vedie teoretické i praktické vyučovanie na stredných odborných al. učňovských školách 3. ▶ kto sa dobre vyzná v nejakom odbore a vykonáva odbornú prácu, odborník, znalec (často ako označenie určitej profesie): tanečný m. učiteľ tanca; zvukový m. zvukár (v rozhlase, divadle a pod.); javiskový m. vedúci technického personálu divadla obsluhujúceho javisko; hovor. m. na televízory, práčky, chladničky opravár domácich spotrebičov; Na stole sú bezmäsité maškrty, špeciality majstra kuchára. [V. Švenková] □ domáci majster kto si v domácnosti sám (aj zo záľuby) robí drobné práce, opravy a pod. 4. ▶ vynikajúci tvorivý al. interpretačný umelec; osoba, ktorá je vzorom, učiteľom, ktorá usmerňuje, vedie iných: baletný m. umelecký vedúci baletu, choreograf; klavírny m. virtuóz; koncertný m. prvý huslista al. čelista v orchestri; hrať diela, skladby starých majstrov; obraz majstra Benku; portrét namaľovaný neznámym majstrom; Spôsobu maľby sa kedysi každý učil u svojho majstra: ostatné bolo vecou tvorivého ducha. [J. Lenčo] □ Majstre! a) oslovenie uznávaného umelca b) bibl. oslovenie Ježiša, Učiteľ 5. hist. ▶ (za feudalizmu) najvyšší stupeň kvalifikácie remeselníka po zložení skúšok a prijatí do cechu: cechový m.; m. kamenár; m. obuvník; bol tovarišom, neskôr majstrom v zlatníckej dielni; vykonával funkciu kráľovského banského majstra v Banskej Štiavnici; v Kremnici pracovali skúsení majstri rytci 6. Majster ▶ stredoveký umelec, obyč. maliar, sochár, rezbár, staviteľ, anonymný al. známy iba svojím krstným menom, identifikovateľný podľa charakteristických znakov svojho diela: oltár Majstra Pavla z Levoče; neskorogotická socha sv. Kataríny od Majstra M. S.; M. Třeboňského oltára; M. Madony z Lomničky; autorstvo plastiky je pripisované Majstrovi zo Spišského Podhradia 7. šport. ▶ víťazné družstvo v (dlhodobej) súťaži al. jednotlivec, ktorý zvíťazil v niektorej športovej disciplíne; syn. šampión: juniorský, dorastenecký m. Slovenska v plávaní; úradujúci, viacnásobní majstri Európy vo futbale; šachový m.; získať, obhájiť, vybojovať titul majstra sveta; predviesť výkon hodný klubového majstra; Slovan je opäť majstrom □ (prv) majster športu al. zaslúžilý majster športu tituly vynikajúcich športovcov; Liga majstrov výročná európska majstrovská súťaž najlepších družstiev (napr. vo futbale, volejbale, hádzanej) 8. hist. ▶ akademický hodnostár na stredovekej univerzite, magister: m. slobodných umení; m. Ján Hus ◘ fraz. byť v niečom majstrom dobre sa vyznať v niečom, ovládať niečo: autor je majstrom v konštruovaní zápletky; iron. je majstrom v hľadaní výhovoriek, v sľubovaní; majster dláta sochár; majster nad majstrov/majstrami vynikajúci odborník; majster slova/jazyka/pera spisovateľ; majster svojho remesla kto bravúrne ovláda svoje remeslo al. umenie; majster štetca maliar; majster tónov hudobník; myslí si o sebe, že je majster sveta je priveľmi sebavedomý, pyšný na svoje schopnosti; iron. to je majster! odborne nespôsobilý, nešikovný človek ◘ parem. bieda je najlepší majster, ona všeličomu naučí; cvik robí majstra; dielo chváli majstra; neučený majster, hotový kat slabá odbornosť je vždy na škodu; škola svet, psota majster keď je človek bez prostriedkov, so všetkým si dokáže poradiť ▷ majstrík -ka pl. N -íci/-íkovia G -kov m. zdrob. často iron.: Hrabal ako syseľ, ten tvoj majstrík, ba za vojny tuším aj ľudí kántril, nech si posedí. [J. Podhradský]; majsterko -ka pl. N -kovia m. hypok.: Išiel som po strýca Tonka Malého, môjho majsterka, stolára. [D. Dušek]; majsterka -ky -riek ž.: pracuje ako m. krajčírskej, knihárskej dielne; juniorská, dorastenecká m. Európy v plávaní; dvojnásobná m. sveta v skoku do výšky
majster -tra m. ‹n < l›
1. hist. v období cechového remesla najvyšší stupeň remeselníckej kvalifikácie oprávňujúci pracovať vo vlastnej dielni a byť plnoprávnym členom cechu
2. kvalifikovaný pracovník, ktorý vedie dielňu, pracovnú čatu a pod., predák
3. samostatný vyučený remeselník
4. dokonalý odborník, znalec: m. v rozprávaní; tanečný m. učiteľ tanca; m. pera spisovateľ
5. vynikajúci umelec, tvorca, interpret; v oslovení Majstre
6. šport. víťaz majstrovstva; titul vynikajúceho športovca: m. ligy, sveta
magister v stredoveku najvyššia akademická hodnosť na filozofickej fakulte • majster
majster 1. vedúci pracovnej skupiny • predák
2. vynikajúci umelec, najmä hudobník; pren. šikovný človek • virtuóz: klavírny majster, virtuóz; majster, virtuóz svojho remesla • kniž. maestro
3. mužstvo al. jednotlivec, ktorý zvíťazil v športovej súťaži • šampión: svetový majster, šampión
4. p. odborník 5. p. magister
odborník kto sa dobre vyzná v istom odbore, kto vyniká zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti • majster • znalec: bol odborníkom, znalcom v literatúre, hudbe; byť majstrom štetca, pera; zavolať si do domu odborníka, majstra • profesionál (kto robí niečo z povolania; op. amatér): na výrobku vidieť prácu profesionála • špecialista (odborník v užšom odbore): špecialista na operácie srdca • hovor. expr.: macher • fachman (dobrý odborník; op. fušer) • expert (odborník ako poradca): súdny expert • hovor.: kapacita • špička • jednotka • hovor. expr. eso (vynikajúci odborník): v ovládaní počítačov bol kapacita, eso • pren. expr.: kanón • kaliber (kto v niečom vyniká) • hovor. suverén (kto sa vo svojom odbore suverénne vyzná) • autorita (uznávaný odborník): v jazykovede je autoritou • zastar. znateľ (Štúr) • iron. umelec: takého umelca sme tu nepotrebovali
profesionál kto vykonáva istú činnosť na základe odborného vzdelania (op. amatér) • odborník: to zvládne iba profesionál, odborník • znalec: poradiť sa so znalcom • špecialista • expert: súdny expert • majster (kto sa dobre vyzná v istom odbore): majster slova • hovor. špička (vynikajúci odborník): svetová špička vo fyzike • autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu • hovor. kapacita: je v odbore kapacita • expr. suverén • expr.: kaliber • kanón: byť v matematike kanón • expr. veličina • hovor. expr. eso: vedecké eso • hovor. expr. fachman • hovor. expr. macher: je to skúsený macher • zastar. znateľ (Záborský) • slang. profík: hokejoví profíci
p. aj znalec
znalec kto sa v niečom dokonale vyzná: znalec histórie, znalec vína • odborník • špecialista (človek vyškolený v istom odbore): poradiť sa s odborníkom; pripravovať špecialistov • expert (odborný znalec): súdny expert • majster: majster slova, majster na autá • špička (vynikajúci odborník): svetová špička v ekonómii • autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu • hovor. kapacita: primár našej nemocnice je kapacita • hovor. jednotka • expr. suverén: vo svojom odbore je suverén • expr.: kanón • kaliber: byť vo fyzike kanón • expr. veličina • hovor. expr. eso: vedecké eso • hovor. expr. fachman • hovor. expr. macher: to je skúsený macher • zastar. znateľ (Záborský) • slang. klasa
majster1, -tra m.
1. vyučený remeselník majúci úradné oprávnenie viesť samostatnú dielňu al. živnosť: krajčírsky, murársky, kominársky m.; tanečný m. úradne oprávnený učiteľ tanca
● bieda je najlepší m. (prísl.); škola svet, psota m. (porek.) bieda núti človeka učiť sa rozličné práce;
2. vedúci dielne, odborný vedúci robotník: tkáčsky m.; smenový m.; m. práčovne, pradiarne;
3. za feudalizmu titul remeselníka po jeho prijatí do cechu: banský m.;
4. (5. p. majstre) vynikajúci umelec: koncertný, baletný m.; obrazy starých m-ov vynikajúcich maliarov; socha neznámeho m-a sochára;
5. človek dobre sa vyznajúci v istej práci, odborník: m. v rozprávaní, m. drobnokresby; (zaslúžilý) m. športu titul vynikajúcich športovcov; m. vysokých úrod o vynikajúcom pracovníkovi v poľnohospodárstve v SSSR; hovor. m. na skrine, m. na rádia
● byť v niečom m-om dobre sa vyznať; m. nad m-ov vynikajúci; iron. to je m. babrák; neučený m. hotový kat (prísl.) o babrákovi; m. slova, jazyka, pera spisovateľ; m. štetca maliar; m. tónov hudobník; posmeš. m. kopyta obuvník;
6. šport. mužstvo al. jednotlivec na prvom mieste v súťaži: m. sveta, Európy v hokeji, futbalový m.;
7. hist. akademická hodnosť na stredovekej univerzite, magister: m. slobodných umení;
8. arch. učiteľ: Hollý prijal starší spôsob svojho majstra. (Vlč.);
majsterka, -y, -riek ž. k 2, 5: m. vo vyšivárni; m. športu;
majsterko, -a, mn. č. -ovia m. fam. majster;
majstrík, -a, mn. č. -ovia m. žart. al. iron. majster
majster2, -tra, 6. p. tri m. slang. druh drotárskeho lepidla
majster m. (majstr) 1. vyučený remeselník: Muoj apka bou̯ viučenej za kolárskiho majstra (Čelovce MK); Majster dozerau̯ na šetkích, abi poriadňe robiľi (Lipt. Hrádok LM); Na potokoh boľi mosti, obedz dala drevo a majstri robiľi (Detva ZVO); majstr (Rozbehy SEN) L. pivňiční majster (Tesáre TOP) - vinársky odborník; kapčiarski majster (Bacúch BB) - remeselník, ktorý šil kapce F. co dobri majster, to dobri pijak (Fintice PRE); to je majster nad majstra (Rim. Píla RS); je majster svojho remesla (Brestovany TRN) - vynikajúci odborník 2. vedúci pri nejakej práci; dobrý odborník: Ma dobrího majstra (St. Hory BB); On mieu̯ v Bratislavie tích majstrú a tí odbírali to vápno (Borinka BRA); Majster vid robotu (Dl. Lúka BAR) F. on ból tomu majster! (Bošáca TRČ) - iron. to on vyviedol; to majster na ribi (Šar. Dravce SAB) - je veľmi prefíkaný; ti śi na to veľki majster (Studenec LVO) - si chytrák; majstrisko m. zvel. expr. k 1: Títo majstriskovia keť sa to tak skorheľia! (Benice MAR)
majstrisko p. majster
majster [ma(j)st(e)r, mej-, mist(e)r] m nem 1. vyučený remeselník samostatne vykonávajúci svoju živnosť: stala se gest smluwa mezi mistrem Janem a Sstephanem Gardossem (ŽK 1479); mastr Hans a Jakup kresali spunti (ZVOLEN 1658); dali sme profiant megstrowj d 36 (KRUPINA 1711); y maister s nymy (tovarišmi) robj (DUBNICA n. V. 1722); remesla a kunsstu murarskeho majster (LIPTOV 1777); od tohoto pekarského magstra dole-hore počitaný wogenský lid pessy massirowati musý (Kur 1782); pre majstruw tkackych jsau nam preukazane cechovske artikule (CA 1794 CM) L. cechovný, cechovský m. riadny člen cechu: czechowniho mistra syn (S. TURÁ 1676); wgechu wzal od panj Zambogičky a na Katrenku zawesyl, co neslussy na cechowskeho magstra (PUKANEC 18. st); starší, prísažný m. dlhšie pôsobiaci v cechu, príp. vykonávajúci nej. funkciu: učen starssym mystrum pintu wina dawaty ma (TRENČÍN 1579); (previnilec) ze starssjch aneb prisažnich mistruw ma položiti den 6 (CA 1750); my cech a starssi meistry poctiweho remesla nasseho (ŠAŠTÍN 1791); mladý, mladší m. kratšie pôsobiaci v cechu: mlady mistr ma podle obyčeje remeselnickeho posluhovati (B. BYSTRICA 1617 CM); powinny budu dwa z mladssich mystrow posluhowaty (VELIČNÁ 1712); tovarišský m., otec m-ov predstavený tovarišov: cechmister a otecz mistruw powinni jsau kazdy rok poczet dati druhym mistrum (CA 1649); ma se wiwolity towarysky mistr pro hospodu a towarisku truhlu (CA 1674); neporiadny m. neuznávaný cechom, kt. nebol prijatý do cechu: towaryss, ktery by delal v sstuchara, to gest v neporadneho mystra, ma byti trestany (CA 1633) 2. popravca, kat: item na muranskych drabow, kdy kata wedly, skeltowalo se na nych wino y na mystra (ŠTÍTNIK 1650); to zaslužila, aby gegj zustale telo mrtwe od mistra na poprawne mjsto wywezeno bilo (PEZINOK 1656 E); (Andráš Cibik) skrze mistra bistrickeho na sibeniczj abi bil obesseny; aby yak sspytalnyk, tak hlasny samodwanasty se wyprysahaly a wycžystyly, gestly to newykonagu, aby byla skrze mystra na probu dany (P. ĽUPČA 1688; 1691) L. popravný m., m. zlých ľudí: Vassych Mylosty prosyme, žie pro nassy po trzebu mystra zlych lydy raczte nam puoycžyti (PEZINOK 1532 E); (Jirík Bednárik) skrze mystra po prawnyho byl na hrdle trestany (ILAVA 1634); Caspar Barbélj mel by na swem tele skrze mistra poprawneho pokutowan bytj a hlawu stratitj (ZVOLEN 1644) 3. predstavený nej. spoločenstva; kto dozerá na nej. prácu: komornikuw kralowskich mystr (P. BYSTRICA 1506); architectus: mistr nad stawenim (VTL 1679); stabularius: masstalny mjstr, koňár; biarchus: profantmyster, mystr potrawi; portisculus: weslársky mjstr, ktery plawcú naprawuge (KS 1763); mistr porádku (AP 1769); chorostates: choru mistr (LD 18. st) L. sedliacky m. predstavený sedliakov: sedlaczky mistr muoze przeswiedsiti sweho sedlaka w swem prawie (ŽK 1473); banský, šichtový m. dozorca nad pracovnými zmenami v bani al. v hute: v pritomnosti banskeho tež šichtoveho majstra k praci prijimati (MB 1759) 4. odborník, znalec; umelec: od rozumneho a vmeleho mystra ruky te wecy pochadzagi (PP 1734); mnemonicus: mjstr pamati; praesultor: tanečny mjstr (KS 1763); s počtu lydu hraicziho predstawyme genesia, kumsstu kauklirskeho a komediantskeho mystra (PeP 1770) 5. akademický hodnostár na stredovekej univerzite, magister: mister Ján Hus (IA 1708); jakoz prawi doctorowe a mistry (LR5 18. st) 6. učiteľ: mistr neb učitel dictuge (KoB 1666); Krysta pana, nasseho mistra, mame nasledowati (MS 1758); didascalus: mjstr, učitel; moderator: naprawowač, učitel, učjcy mjstr (KS 1763) L. školný, školský m.: rodičowe a sskolnj mistry magi mladež cwičity (Le 1730); praeceptor: učitel, mjstr sskolnj (KS 1763); tytulowánj spúsob: sskolským mjstrům: Gegich Wlidnost (LU 1775); -ov príd privl k 1: mystruw syn, gestly by se do cahu wkupyty chtel (CA 1698); k 6: praeceptrix: mjstrowá žena (KS 1763); majstrová ž k 1: mistr mug, ma mistrowa (SK 1697); artifex: remeselnyk, remeslnica, mjstr, mjstrowá (KS 1763); musiss dat poctiwost gak majstrovi, tak majstrovej (TRENČÍN 1780); -ka, -kyňa, majstrovná ž k 3: tato ctnost (striedmosť) gest panj a mistrowna, ktera držj apetit nass na uzde (SK 1697); misterka a wladarkine nad ginjma pannami (VP 1764); majsterkiňa všeliké relikvie ukazuvala (BR 1785); -ský príd k 4: matka magsterske kunssty prichistawa (ŠD 1784); -ček dem k 1: magistellus: misterček (LD 18. st)
majstrová p. majster
mist(e)r- p. majster-