majiteľ -a mn. -ia m. kto niečo vlastní, vlastník: m. domu, bytu, auta; zmeniť m-a;
majiteľka -y -liek ž.;
majiteľský príd.: m. vzťah;
majiteľsky prísl.: m. sa správať
majiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
majiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto má, vlastní nejakú hmotnú al. nehmotnú vec, kto má právo užívať hmotný al. nehmotný majetok a hospodáriť al. disponovať s ním podľa svojich zámerov, vlastník: bývalý, terajší m. rodinného domu, chaty, auta; úspešný, bohatý m. firmy, futbalového klubu; výhradný m. licencie pre celoplošné vysielanie; neznámy m. pôdy; väčšinový, stopercentný m. leteckej spoločnosti; m. bankového účtu; m. vodičského oprávnenia, vodičského preukazu; akcie, cenné papiere na majiteľa op. na meno; dodržiavať pravidlá záväzné pre majiteľov psov; vrátiť pozemky pôvodným majiteľom; vypátrať právoplatných majiteľov; pri vyššom riziku majitelia akcií požadujú vyšší výnos; budova zmenila majiteľa; denník má nového majiteľa; bez súhlasu majiteľov autorských práv nesmie byť šírená v nijakej forme nijaká časť knihy, textová ani obrázková; Majitelia reštaurácií skladajú slnečníky a obrusy zo stolov na uliciach. [Š. Luby] □ ekon., práv. majiteľ ochrannej známky fyzická al. právnická osoba, ktorá má výlučné právo označovať svoje tovary al. služby, preukazuje sa osvedčením o zápise ochrannej známky al. výpisom z registra ochranných známok ▷ majiteľka -ky -liek ž.: m. reklamnej agentúry; majiteľkami domu boli dve sestry
majiteľ kto niečo vlastní • vlastník • zastar. majetník: majiteľ, vlastník domu • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu
p. aj vlastník
vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálu • majiteľ: majiteľ obchodu • držiteľ: držiteľ panstva • pán: kto je pánom záhrady • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu • zastar. majetník • zastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania
majiteľ, -a, mn. č. -lia m. kto niečo vlastní, vlastník niečoho: m. výrobných prostriedkov; m. domu, pozemku, včiel, m. vodičského listu; hovor. zmeniť m-a, nájsť nového m-a prejsť do vlastníctva iného, stať sa majetkom iného; vec nemá m-a nepatrí nikomu; fin. zastar. akcie, zmenky, papiere na m-a ktorých majiteľom nie je určitá osoba, ale ich držiteľ;
majiteľka, -y, -liek ž.;
majiteľský príd.: m-é právo;
majiteľstvo, -a str. vlastníctvo, vlastnenie
majiteľ m. csl vlastník niečoho: Kto je tu majitelom f tomto kaščialu? (Kameňany REV); Nale ket majitel nebil f tem vinohraďe, tak peňíz dal hore na kol (Skalica); Majitel toho majeru nám porát hovorel, abi sme si veci merkuvali (Val. Belá PDZ); majiteľka ž.: Ja̋ som tu majitelkó a ni ti! (Kameňany REV)