majetok -tku m.
1. súhrn všetkých vecí, kt. niekomu patria; vlastníctvo, imanie: súkromný, verejný, družstevný, m., získať, zdediť m., prísť o m.; práv. (ne)hnuteľný m.
2. hospodárstvo (význ. 4), gazdovstvo; poľnohosp. organizácia: štátne m-y, lesné m-y; ovocinársky štátny m.;
majetkový príd.: m-é pomery;
majetkovo, majetkove prísl.;
majetoček -čka m. zdrob.
majetkovo, majetkove prísl.
majetkovo, zried. majetkove prísl. ▶ so zreteľom na majetok, aktíva vo vlastníctve ekonomického subjektu; prostredníctvom majetku: m. nezávislý, m. zainteresovaný človek; m. a sociálne oslabené vrstvy obyvateľstva; firma chce m. vstúpiť do novozaloženej akciovej spoločnosti; sladovňa je m. previazaná s pivovarom; odkúpené pozemky sú m. a právne vyrovnané; Pôjde o to, či sa bude spoločnosť ďalej majetkovo tak silne polarizovať ako doposiaľ, či dokonca ešte viac. [LT 1998]
majetok, -tku m.
1. súhrn všetkého hmotného, čo patrí nejakej osobe (fyzickej al. právnickej), imanie; bohatstvo: súkromný, osobný, rodinný, verejný, družstevný, národný m.; zdedený m.; súpis, prevod, konfiškácia, vyvlastnenie m-u; nahonobiť si m., premárniť m.; poručiť svoj m. niekomu; škoda na m-u; práv. hnuteľný, nehnuteľný m.; dávka z m-u; práv. zastar. potrestať na m-u; ekon. investičný, kmeňový, spotrebovateľný, obežný, opotrebovateľný, nespotrebovateľný čiže večný m.;
2. pôdohospodárstvo, hospodárstvo: štátne m-y; pašienkové, lesné m-y; zastar. kuriálne, urbariálne m-y;
3. vlastníctvo: výrobné prostriedky sa stávajú m-om všetkých; duchovný m. národa; prejsť, dostať sa do m-u niekoho; urobiť niečo m-om niekoho;
majetkový príd.: m-é pomery; práv. m-é práva;
majetkove prísl. vzhľadom na majetok: Garvič bol majetkove úplne samostatný. (Jégé);
majetoček, -čka/-čku m. zdrob. expr.