majestát -u m.
1. hodnosť al. titul panovníka; veličenstvo: jeho kráľovský m.
2. hist. panovnícka listina na udeľovanie výsad
3. kniž. velebnosť, vznešenosť: m. smrti, m. hôr;
majestátny príd. k 3 vznešený, velebný: m-a príroda, m-e ticho; m-a stavba mohutná;
majestátne prísl.;
majestátnosť -i ž.
majestátnosť -ti ž.
majestátnosť -ti ž. kniž. ▶ vlastnosť toho, čo je majestátne, čo vzbudzuje obdiv a úctu svojou krásou a veľkosťou, veľkoleposť, vznešenosť, impozantnosť; syn. majestát: tajomná, ušľachtilá m. katedrál; m. Tatier, veľhôr; A v tej chvíli sa rozplynula celá jeho vznešenosť a majestátnosť, bol to už len slabý a nemohúci starec. [J. Lenčo]; cítiť bázeň pred majestátnosťou Devína a našej histórie [Sme 1996]
pátos 1. prudké, hlboké vzrušenie • majestátnosť • slávnostnosť: pátos, majestátnosť utrpenia • patetika • patetickosť: pátos, majestátnosť, patetika dikcie
2. nadšený, vzletný spôsob prejavu • patetika • patetickosť: hovoriť s pátosom, s patetikou • nadnesenosť • kniž. vozvýšenosť (Vajanský)
vznešenosť vlastnosť toho, čo vzbudzuje obdiv • velebnosť: vznešenosť, velebnosť prírody • veleba: veleba chrámu • majestátnosť • kniž. majestát: majestát hôr • veľkoleposť: veľkoleposť stavby
majestátny príd.
1. vznešený, velebný: m. pokoj, m-e ticho, m. výraz tváre;
2. impozantný, pôsobiaci svojou mohutnosťou: človek m-ej postavy, m-e stavby;
majestátne prísl.: m. kráčať, m. sa vznášať;
majestátnosť, -ti ž.