majestát -u m.
1. hodnosť al. titul panovníka; veličenstvo: jeho kráľovský m.
2. hist. panovnícka listina na udeľovanie výsad
3. kniž. velebnosť, vznešenosť: m. smrti, m. hôr;
majestátny príd. k 3 vznešený, velebný: m-a príroda, m-e ticho; m-a stavba mohutná;
majestátne prísl.;
majestátnosť -i ž.
majestátne 2. st. -nejšie prísl.
majestátne 2. st. -nejšie prísl. kniž. ▶ vzbudzujúc obdiv a úctu svojou krásou, veľkosťou, majestátnosťou, veľkolepo, vznešene, impozantne: m. plynúca rieka; hrad m. sa týčiaci na obrovskej skale; orol m. zakrúžil nad krajinou; nad jazerom sa m. vypína vrch; v sprievode zajatcov m. kráčal porazený kráľ; hudba v rímskej aréne znie oveľa majestátnejšie ako v koncertnej sieni; Dolný Dunaj pôsobil majestátnejšie, tiekol rovnejšie. [M. Hvorecký]
majestát -u m. ‹l›
1. hist. titul, hodnosť stredovekých panovníkov, od 16. stor. cisárov a kráľov
2. hist. panovnícka listina obsahujúca určité výsady: M. Rudolfa II.
3. kniž. vznešenosť, velebnosť: m. smrti;
majestátny príd. k 3: m-a postava;
majestátne prísl.
majestátny príd.
1. vznešený, velebný: m. pokoj, m-e ticho, m. výraz tváre;
2. impozantný, pôsobiaci svojou mohutnosťou: človek m-ej postavy, m-e stavby;
majestátne prísl.: m. kráčať, m. sa vznášať;
majestátnosť, -ti ž.