majestát -u m.
1. hodnosť al. titul panovníka; veličenstvo: jeho kráľovský m.
2. hist. panovnícka listina na udeľovanie výsad
3. kniž. velebnosť, vznešenosť: m. smrti, m. hôr;
majestátny príd. k 3 vznešený, velebný: m-a príroda, m-e ticho; m-a stavba mohutná;
majestátne prísl.;
majestátnosť -i ž.
majestát -tu pl. N -ty m.
majestát -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ titul, hodnosť stredovekých panovníkov; najvyššia panovnícka moc, veličenstvo: kráľovský m.; koruna, symbol majestátu; dopustiť sa urážky cisárskeho majestátu; Každý v ňom spozná kráľa a skloní sa pred jeho majestátom. [J. Lenčo]; pren. podriadiť sa Božiemu majestátu Božej vôli 2. hist. ▶ panovnícka listina udeľujúca určité výsady, slobodu: ríšsky m. so zlatou pečaťou; vystaviť originál Rudolfovho majestátu; v stredoveku vyhlasovali panovníci rôzne privilégiá a majestáty 3. iba sg. kniž. ▶ čo vyvoláva obdiv a úctu, velebnosť, vznešenosť; syn. majestátnosť: m. chrámov; m. hôr; úcta k majestátu prírody; stáť, skloniť sa pred majestátom smrti, pominuteľnosti; Ó, hradby vznešené, ó, veže slávy, korunované cťou a majestátom! [J. Zambor]
majestát -u m. ‹l›
1. hist. titul, hodnosť stredovekých panovníkov, od 16. stor. cisárov a kráľov
2. hist. panovnícka listina obsahujúca určité výsady: M. Rudolfa II.
3. kniž. vznešenosť, velebnosť: m. smrti;
majestátny príd. k 3: m-a postava;
majestátne prísl.
majestát 1. hodnosť al. titul panovníka • veličenstvo • výsosť: jeho kráľovský majestát, kráľovské veličenstvo, kráľovská výsosť
2. p. vznešenosť
vznešenosť vlastnosť toho, čo vzbudzuje obdiv • velebnosť: vznešenosť, velebnosť prírody • veleba: veleba chrámu • majestátnosť • kniž. majestát: majestát hôr • veľkoleposť: veľkoleposť stavby
majestát, -u m.
1. arch. hodnosť a titul panovníka; veličenstvo: jeho cisársky, kráľovský m.; urážka jeho m-u; pren. rodičovský m. dôstojnosť, hodnosť
● iron. urazený m. o človeku, ktorý sa nevie povzniesť nad urážku; iron. niečo je (hlboko) pod jeho m. nevyhovuje mu to pre jeho prílišnú povýšenosť;
2. hist. listina, výnos panovníka, ktorým sa udeľovali nejaké privilégia: Rudolfov m. Rudolfa II.;
3. veleba, velebnosť, vznešenosť, vznešená veľkosť: m. letného rána, prírodný m. hôr; m. smrti; m. umenia (Vaj.)
majestát m lat 1. velebnosť, vznešenosť: lide sprostnj prohlidagjce na gegich (biskupa a rady) authoritat a magestat se dagj namluwit (SK 1697); Bože, genž od wečnosti na trunu prebywass w magestate (PoP 1723-24) 2. hodnosť a titul panovníka, veličenstvo: magestat Geho Kralowske Milosti (BRATISLAVA 1512); saud gmenem majestatu a wrchnostj neywiššj držan byl (MV 1676) 3. listina, výnos panovníka, kt. sa udeľovali nej. privilégiá: erb na večžnu pamatku dan jest predkum nassim, jako majestat sweczy na Budine od krale Ludwika (KOTEŠOVÁ 1619 E); decreta máme skrze majestati kralowske potwrdzene (DuR 1719); -ický príd veľkolepý; vznešený: chrámi z mramoru z watssú magestatickég hodnosti pryprawu; to, co gjnjm do očy pada, magestaticku dustognosty ma priozdobene bity (PT 1778; 1796); -nosť ž vznešenosť: aby ňeco nehodného k swég majestnostj (!) nenalezl (MP 1718)