Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst obce priezviská un

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

majer -a L -i mn. -e m.

1. v min. veľkostatok na odľahlejšom mieste od obce: panský m., slúžiť na m-i

2. menšia osada (obyč. na býv. veľkostatku): bývať na m-i;

majerský príd.;

majerček, majerík -a m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
majer ‑a L ‑i mn. ‑e m.; majerský

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

majer -ra L -ri pl. N -re m.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

majer -ra L -ri pl. N -re m. ⟨nem. ~ lat.⟩ 1. ▶ (v minulosti) veľký statok s hospodárskymi budovami a obytnými domami pre zamestnancov, obyč. na odľahlejšom mieste: správca grófskeho majera; kosec, bíreš z majera; roky slúžil na majeri ako kočiš; na okolitých majeroch vypukla slintačka; k Ľubovnianskemu hradu patrilo 14 osád a obcí, majere, ba aj pivovar; Čakajúce ženy sa netrpezlivo obzerali, či sa neblíži povoz s mliekom z panského majera. [Ľ. Zúbek]
2. ▶ menšia osada, obyč. na bývalom veľkostatku: bývali na majeri za dedinou; súčasťou obce sú aj osady, bývalé majere
▷ majerček, majerík -ka pl. N -ky m. zdrob.: rodina vlastnila iba jeden m.

Slovník cudzích slov (akademický)

z r. 2005.

majer -a m. ‹n›

1. (v minulosti) veľkostatok na odľahlejšom mieste

2. hospodárske budovy na veľkostatku

3. menšia osada, pôvodne obytné budovy pre poľnohospodárskych robotníkov pracujúcich na veľkostatku

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

majer p. statok2

statok2 hist. väčší pozemkový majetok, väčšie hospodárstvo: dedičný statok • veľkostatok (statok s veľkou rozlohou): vyvlastniť veľkostatok • majer (statok na odľahlom mieste od osady): pracovať na majeri • domínium: majiteľ domínia • latifundium

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

majer, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m.

1. veľké hospodárstvo, kedysi patriace statkárovi (obyč. na odľahlejšom mieste od osady), veľkostatok; dnes samostatná hospodárska jednotka štátneho majetku: pracovať na m-i;

2. obytné budovy pre poľnohospodárskych robotníkov pracujúcich na veľkostatku;

majerček i majerík, -a m. zdrob. expr.

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006*.

majer m. (majir)
1. csl veľkostatok: Kotle, tie boli pre robotňíkou, čo boli na majeráh (Žarnovica NB); Musel som ícid do majjéra, zát kone a vós (Mnešice NMV); Tu bil dakedi i majir (Dl. Lúka BAR)
2. hospodárske staviská a obytné budovy pre poľnohospodárskych robotníkov pracujúcich na veľkostatku: Bíreše z rodzinámi bívajú v majjéri (Vaďovce MYJ); Bívali v majjéri po jennej strane robotníci a nazatku boli stodoli (Bzince p. Jav. NMV)

majir p. majer

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008*.

majer [-er, -ír, -or] m nem
1. zemepanské hospodárstvo, alódium; hospodárske budovy na ňom: magierz pan zbudowal (STREČNO 1520 SČL); mayer gest postaweny pre dobitek y z chlyewmy a stodolu (DOMANIŽA 1615); ze wssech mayorow s panstwy biczanskeho yalowi dobitek (sa) zhanal (BYTČA 1673); husy od podanich aneb z magera (K. N. MESTO 1690 E); mager z gedloweho dreva postaweny (TRENČÍN 1713); allodium: magyr, wlástny statek (KS 1763); praedium: mager (LD 18. st)
2. živ správca majera, majerník, dvorský: przissel ke mne mug magerz Miko (KRASŇANY 1585); kde bi mohli magirowe dobitek zachraniti pre zimu (MALŽENICE 1607); plat meskymu magerowy (ZVOLEN 1651); z mleka dobry magir pozna, bude-lj sir aneb syrowatka (BV 1652); dewet rokow w deutralskom preposkom magery magerom bywsse (L. MARA 1778); -ka ž majerníkova žena: magerka bude powinna od každeg oteleneg krawy dat topeneho masla (BLATNICA 1681); čeled toho majira, majir, majirka, pastir (VRŠATEC 1683 U2); magerka z diewkami a s pastiermy (K. N. MESTO 1690 E); magerka w mličneg komore z smetany maslo dela (KoA 17. st); villica: magerka (LD 18. st); -ný, -ový, -ský príd: w dome magerskem (TRENČÍN 1589); majerske obily (KRUPINA 1633); grunt magerowy (ŽILINA 1715); villicus: magjrsky sedlák, služebnjk; frugalis villa: dúm magjrny (KS 1763); medzj magernimi chowatki (!) gest kwonj, wul a krawa (PR 18. st); subst majerský m správca na majeri, majerník: zaplatilo se magerzkemu za dwa ssafle (ŽILINA 1700-02); -ček dem k 1: seznal pygycz s poddanymy na maerczeku, ze gest nayaty, aby Wyssnyowskeho zabyl (s. l. 1584); villula: magjrček, dworček (KS 1763)

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.
Mager Mager

Paradigmy podstatných mien

majer
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) majer
G (bez) majera
D (k) majeru
A (vidím) majer
L (o) majeri
I (s) majerom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) majere
G (bez) majerov
D (k) majerom
A (vidím) majere
L (o) majeroch
I (s) majermi

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
48 Banská Bystrica BB/BC zvolen. 1966 pričl. o. Laskomerské (1960 zlúč. o. Podlavice a Skubín do o. Laskomerské), Majer, Radvaň-Kráľová (1964 zlúč. o. Radvaň nad Hronom a Kráľová, po 1902 k o. Kráľová pričl. o. Iliaš), Rudlová a Sásová; 1970 pričl. o. Jakub, Kostiviarska, Kremnička, Rakytovce (po 1808 zlúč. o. Dolný Rakytovec a Horný Rakytovec), Senica, Šalková; 1970–1990 pričl. o. Kynceľová, Nemce; 1970–1992 pričl. o. Malachov; 1979 pričl. o. Uľanka; 1979–1990 pričl. o. Vlkanová; 1979–1992 pričl. o. Hronsek.
1773 Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Banska Bistryca, 1786 Neusohl, Novisolium, Besztercze-Bánya, Banská Bystrice, 1808 Neosolium, Beszterczebánya, Neusohl, Banská Bystřice, 1863–1913 Besztercebánya, 1920 Baňská Bystrica, 1927– Banská Bystrica
Laskomerské: 1960–1966 Laskomerské
Podlavice: 1773 Podlavicz, 1786 Podlawicz, 1808 Podlavicza, 1863–1882 Podlavic, 1888–1913 Pallós, 1920–1960 Podlavice
Skubín: 1773, 1786, 1863–1882 Szkubin, 1808 Szkubin, Skubín, 1888–1913 Szakbény, 1920–1960 Skubín
Majer: 1773 Majorfalva, 1786 Majorfalwa, Mayersdorf, 1808 Majorfalva, Mayersdorf, Majer, 1863, 1888–1913 Majorfalva, 1873–1882 Majorfalu, 1920–1966 Majer
Radvaň-Kráľová: 1964–1966 Radvaň-Kráľová
Kráľová: 1773 Kyralyfalva, 1786 Királyfalwa, 1808 Királyfalva, Králowá, 1863, 1888–1902 Királyfalva, 1873–1882 Királyfalu, 1907–1913 Garamkirályfalva, 1920–1964 Kráľová
Radvaň: 1773 Radvan, 1786 Radwány, 1808 Radvány, Radwany, 1863–1913 Radvány, 1920 Radvaň, 1927–1946 Radvaň nad Hronom, 1946–1964 Radvaň
Iliaš: 1773 Illésfalva, 1786 Illéschfalwa, Jalssowce, 1808 Éliás, Éliásfalva, Illyésfalva, Felső Petőfalva, Jalssowce, 1863 Éliás, 1873–1882 Illésfalu, 1888–1902 Illésfalva
Rudlová: 1773, 1863–1882 Rudlova, 1786 Rudlowa, Rudolphsdorf, 1808 Rudlova, Rudlowá, 1888–1913 Rudló, 1920 Rudlová, Ľudrová, 1927–1966 Rudlová
Sásová: 1773, 1863 Szaszova, 1786 Saszowa, Sachsendorf, 1808 Szászova, Sachsendorf, Sásowa, 1873–1882 Szászova, 1888 Szászfalva, 1892–1902 Szászfalu, 1907–1913 Zólyomszászfalu, 1920–1966 Sásová
Jakub: 1773 Sz[ent]-Jakab, 1786 S[ent]-Jakab, 1808 Szent-Jakab, Swatý Jakub, 1863–1877 Szentjakab, 1882, 1892–1902 Jakabfalva, 1888, 1907–1913 Szentjakabfalva, 1920–1968 Svätý Jakub, 1968–1970 Jakub
Kostiviarska: 1808 Kosztevjárszka, Kostěwjárska, 1863 Kosztiviarszka, 1873–1882 Kosztivjarszka, 1888–1902 Élesd, 1907–1913 Kisélesd, 1920–1970 Kostiviarska
Kremnička: 1773 Körmöske, 1786 Körmecschke, Kremnička, 1808 Kremnicska, Körmöcske, Kremnička, 1863–1873 Körmöcske, 1877–1882 Körmöcke, 1888–1913 Keremcse, 1920–1970 Kremnička
Rakytovce: 1863–1882 Rakitóc, 1888–1913 Rakolc, 1920 Rakytovce, Rakovec, 1927–1970 Rakytovce
Dolný Rakytovec: 1773 Alsó-Rokitocz, 1786 Alschó-Rakitócz, Rakitowec, 1808 Alsó-Rakitócz, Dolní Rakytowec
Horný Rakytovec: 1773 Felschő-Rokitocz, 1786 Felschő-Rakitócz, Rakitowec, 1808 Felső-Rakitócz, Horní Rakytowec
Senica: 1773 Szenicze, 1786 Senicze, 1808 Szenyicze, Senice, 1863 Szenice, 1873–1882 Szenic, 1888–1913 Szénás, 1920 Senica, Selnica, 1927–1970 Senica
Šalková: 1773 Szalkove, 1808 Salkova, Ssalgowá, Ssalkowá, 1863–1882 Salkova, 1888–1902 Sálfalva, 1907–1913 Garamsálfalva, 1920–1970 Šalková
Uľanka: 1773, 1786,1863–1882, 1920–1948 Ulmanka, 1808 Ulmánka, 1888–1913 Olmányfalva, 1948–1978 Uľanka
1360 Majere KK/PV spiš.
1863–1913 Ómajor, 1920 Vyšné Šváby, Starý Majer, 1927–1948 Vyšné Šváby, Alte-Meierei, 1948– Majere

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MAJER sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1601×, celkový počet lokalít: 306, najčastejšie výskyty v lokalitách:
STRELNÍKY, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 193×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 51×;
ĽUBIETOVÁ, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 48×;
SLOVENSKÁ ĽUPČA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 45×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 36×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 33×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 32×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 28×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 26×;
MARTIN, okr. MARTIN – 25×;
...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

K názvu územnej jednotky MAJER v roku 1995 prislúchali tieto urbanonymá (počet 4):
II. ČS. PARADESANTNEJ BRIGÁ; MAJERSKÁ CESTA; NA HRBE; STAVEBNÁ
Urbanonymum MAJER ALBERT v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
JAHODNÁ
Urbanonymum MAJER BÉ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KOLÍŇANY
Urbanonymum MAJER BIFFAR v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
JAHODNÁ
Urbanonymum MAJER RENCZES v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
JAHODNÁ
Urbanonymum MAJER v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 4):
DLHÁ LÚKA; DRAHOVCE; HRABUŠICE; KLENOVEC
Urbanonymum MAJER ZSIVALY v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
JAHODNÁ
Urbanonymum MESTSKÝ MAJER v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
LEVICE; ŠAMORÍN

Zvukové nahrávky niektorých slov

majer: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

Bielom Majeri ožila mŕtva ≈ Bílém Dvoře ožila mrtvá
Majer chcel byť kňazom ≈ Majer chtěl býti knězem
Majer sa zasmial, slečinka ≈ Majer se zasmál, slečinka
sa vracal, stretol Majera ≈ se vracel, potkal Majera
stretnú Majera s neznámou ≈ potkají Majera s neznámou
stretol Majera s jeho ≈ potkal Majera s jeho
v Bielom Majeri ožila ≈ v Bílém Dvoře ožila
vracal, stretol Majera s ≈ vracel, potkal Majera s
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu