maharadža -u mn. -ovia m. titul ind. domorodých panovníkov
maharadža -džu pl. N -džovia m.
maharadža -džu pl. N -džovia m. ⟨ind.⟩ ▶ titul indických domorodých panovníkov: kašmírsky m.; letné sídlo maharadžu; prepych maharadžov; v indických kniežatstvách vládli maharadžovia
maharadža -u m. ‹sanskrit› titul ind. dedičných panovníkov
maharadža, -u, mn. č. -ovia m. indické knieža;
maharadžovský príd.