magor -ra pl. N -ri m.
magor -ra pl. N -ri m. ⟨gr.⟩ hovor. expr. ▶ kto sa správa, koná nerozumne, nerozvážne, hlúpo (často ako nadávka); syn. blázon, hlupák: ten chlap je riadny m.; čo to tu stváraš, ty m.; väčšieho magora za volantom som nevidela; len magori mohli toto vymyslieť; tento nápad sa zrodil v hlave nejakého magora ◘ fraz. robiť zo seba [úplného/totálneho] magora robiť sa hlúpym; som z toho magor som zmätený, nevyznám sa v tom, nerozumiem tomu ▷ magorka -ky -riek ž.: správajú sa ako nejaké magorky
magor -a m. ‹g› hovor. expr. pomätenec, blázon; aj nadávka
magor 1. p. blázon 1 2. p. bláznovstvo 1
magor i magorec m. expr. lenivý al. hlúpy človek (obyč. ako nadávka): Leží doma jak magor, neďelá ňic (Skalica); Ta ti śi už načisto magor! (Ratvaj SAB); Já takého magorca nebudem podarebňe živit! (Skalica)