magnát -a m.
1. veľmož (v Uhorsku, v býv. Poľsku): feudálni m-i
2. veľký boháč: oceľový, finančný m.;
magnátsky príd. i prísl.;
magnátstvo -a s. postavenie magnáta
magnát -ta pl. N -ti m.
magnát -ta pl. N -ti m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ feudálny veľkostatkár, veľmož, šľachtic: najmocnejší miestny m. Matúš Čák; V Padove študovali štyria synovia magnáta Františka Révaya z Turca. [J. Tibenský] 2. ▶ bohatý človek s vplyvným postavením v niektorej hospodárskej sfére, v spoločnosti a politike: tlačový, mediálny m.; finanční, priemyselní magnáti; oceľový m. ovládajúci veľkú časť produkcie ocele; ropný m. majiteľ veľkých ropných polí ▷ magnátka -ky -tok ž.: mediálna m. sa umiestnila na poprednom mieste v rebríčku najvplyvnejších žien sveta
magnát -a m. (magnátka -y ž.) ‹l›
1. hist. príslušník vysokej šľachty, najmä v Uhorsku a v Poľsku
2. vplyvný človek, boháč: bankový, priemyselný m.;
magnátsky príd.
boháč bohatý, majetný človek (op. bedár) • magnát: olejový boháč, magnát • milionár: milionári bohatli a malí akcionári strácali • kniž.: magnáš • krézus • pejor.: nabob • kapitalista • buržuj: vidí v kapitalistoch iba pupkáčov so zlatými retiazkami • subšt. pracháč: vraj nič nemá, a pozri, aký pracháč sa z neho vykľul • zbohatlík • hovor. expr.: zaperenec • zazobanec (kto rýchlo a obyč. nečestne zbohatol): z chudáka sa podfukmi stal zazobanec • pejor. pupkáč
magnát 1. p. šľachtic 1 2. p. boháč
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
magnát, -a m.
1. za feudalizmu príslušník vysokej šľachty; veľmož: uhorskí m-i;
2. pejor. veľkokapitalista, boháč: priemyselní, finančný, olejárski, oceľoví m-i;
magnátsky príd. i prísl.: m. titul; iron. m-e vystupovanie veľkopanské; hovor. žiť si po m. veľkopanský;
magnátstvo, -a str. hodnosť, stav magnáta
magnát m lat, magnáš m lat/maď veľmož: v magnátů, loco: předných welikomocných pánu (KrG 1704); pribuzny krále nasledugú, geho nadhernost, k magnassum se prirownávagú (PT 1778); náboženstwj wykonáwanj gak magnatum, slobodnjm pánum, gako tež i slobodnjm mestam, neginače y mestečkum a osadam wssudy slobodné se zanechalo (AN 1793); sluchagte, wi magnasse a mocznarowe, wsseczi umirame (SJ 18. st); magnátsky príd: panstva magnacke (SPIŠ 1794 DPB)