magister -tra m.
1. v stredoveku najvyšší akademický titul na filoz. fakulte, majster
2. akademický titul na súčasných univerzitných, bohosloveckých vys. školách (skr. Mgr.) a na umeleckých vys. školách (skr. Mgr. art.): m. filozofie, m. umenia
3. m. farmácie star. akademický titul lekárnikov
4. rehoľník, kt. má na starosti prípravu novicov;
magisterka -y -riek ž. k 1, 2;
magistra -y -tier ž. k 1, 3;
magisterský príd.: m-é štúdium univerzitné, bohoslovecké a umelecké štúdium trvajúce najmenej 4 roky
magister [-t-] -tra pl. N -tri m.
magister [-t-] -tra pl. N -tri m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ vyššia akademická hodnosť udeľovaná absolventom univerzitných, bohosloveckých a umeleckých vysokých škôl (v odbore právo, humanitné, pedagogické a spoločenské vedy, prírodné vedy, farmácia, teológia); absolvent druhého stupňa vysokoškolského štúdia, skr. Mgr. a na umeleckých vysokých školách Mgr. art.: m. práva, filozofie, farmácie; stal sa magistrom v odbore politológia; získal titul magistra fyziky v špecializácii astronómia a astrofyzika; Z pôvodných prvákov sa magistrami stane zhruba pätina. [HN 2006] 2. ▶ starší akademický titul absolventa farmaceutického štúdia; (ustálene, často v oslovení) absolvent druhého stupňa vysokoškolského štúdia v odbore farmácia, ktorý pracuje v lekárni a je oprávnený pripravovať a vydávať lieky, poskytovať informácie o ich správnom užívaní, lekárnik, farmaceut: treba sa poradiť s lekárom, prípadne magistrom v lekárni; Všimnite si, prosím, pán magister, - upozorňuje nenápadne miestneho apatiekára. [D. Mitana]; Hotový poprask nastal v starobylej lekárni, keď sme u magistra vyberali vhodné masti na naše úbohé nohy. [J. Satinský] 3. hist. ▶ (v ranom novoveku) najvyššia akademická hodnosť na filozofickej fakulte: významný humanistický vzdelanec Ján Sambucus dosiahol titul m. slobodných umení roku 1551 v Paríži 4. hist. ▶ (v stredoveku) vysoká hodnosť na kráľovskom dvore: m. kráľovských komorníkov; Juraj Thurzo z Betlanoviec, m. kráľovských pohárnikov v Uhorsku; zvolenský veľžupan m. rytier Donč podporoval rozvoj baníctva a miest na Slovensku ▷ magisterka -ky -riek ž. k 1: je magisterkou sociálnej práce; stala sa magisterkou pedagogiky; magistra -ry -tier ž. k 2: službukonajúca m. v lekárni; podať recept pani magistre; viaceré magistry potvrdili, že hľadaný liek momentálne nemajú; Pani magistra, od vás by som bral všetky lieky. [A. Hykisch]
magister -tra m. ‹l›
1. hist. akademická hodnosť absolventov filozofickej fakulty, majster slobodných umení
2. (magisterka) akademická hodnosť udeľovaná v súčasnom období na niektorých univerzitách (skr. Mgr) a na vysokých umeleckých školách (skr. Mgr. art)
3. (magistra -y ž.) star. akademická hodnosť absolventa farmaceutického štúdia, m. farmácie (skr. PhMr.);
magisterský príd.: m-é štúdium, m-é skúšky
magister v stredoveku najvyššia akademická hodnosť na filozofickej fakulte • majster
magister, -tra m.
1. najväčšia akademická hodnosť na filozofickej fakulte v stredoveku; majster slobodných umení;
2. akademická hodnosť prvého stupňa na niektorých univerzitách (napr. v Rusku do revolúcie);
3. v stredoveku vysoká hodnosť na kráľovskom dvore;
4. cirk. rehoľník majúci na starosti kláštorný dorast, novicov: páter m.;
5. magister farmácie akademický titul odborne vzdelaných lekárnikov;
magistra, -y, -tier ž. k 5: m. farmácie;
magisterský príd.;
magisterstvo, -a str. hodnosť magistra
magister m lat 1. učiteľ: kdo se magistrem stáwa, jestliže do sskoly nechodil (PoP 1723-24); učedelnik nad magistra nema wetssim biti (GŠ 1758); praeceptor: učitel, magister (KS 1763) 2. cirk rehoľník majúci na starosti novicov: czlowek, kterj do zakona cisterciensium wstupil, pta se ho magister, wi-lj ocenas se modlit (Káz 18. st) 3. akademická hodnosť na univerzite v stredoveku: (akadémie) bakaljruw, magistruw, slobodassuw a doktoruw činya (KoB 1666) 4. veľkým. v stredoveku vysoký hodnostár na kráľovskom dvore: dwur gjž nasleduge welkeho magistra (KCS 18. st); Albert Brandebursky, welyky magyster, (sa) zrownal ze Žigmundom králom (KrP 1760) 5. vyučený remeselník, samostatne vykonávajúci remeslo, majster: kumsstu barwgerskeho magister praesentowal swug pocztiwy rodny list (ŽILINA 1698); strany mystruw ten, ktery magistrem chce byty (v cechu), gednu kadu plnu kožy wyrobyty powynen gest (CA 1700); drewo pre potrebu magistra sweho z ginu čeladyu woziewal (VELIČNÁ 1732) P. atpn Matis Magister (ŽK 1494)