mágia -ie ž. tajomná moc mágov; čarodejníctvo, kúzelníctvo: čierna, moderná m.;
pren. kniž. m. slova tajomné pôsobenie;
magický príd.: m-é sily; m-á kocka hra založená na kombinatorike farebných plôch kocky;
pren. m. vplyv neodolateľný;
magicky prísl.
magický -ká -ké 2. st. -kejší príd.
magický -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s mágiou; ktorému sa pripisujú neobyčajné vlastnosti, schopnosti, obyč. spájané s tajomnosťou, iracionálnosťou, čarami; pôsobiaci takýmto dojmom; syn. čarodejný, zázračný: m. ochranný kruh; magické formulky, zaklínadlá; vykonávať magické úkony, rituály; byť pod ochranou magických síl; veriť v magickú liečivú moc byliniek, drahých kameňov; Akoby sa odrazu ocitol vo víre magického tanca, ktorý ho úplne opantáva. [P. Jaroš] □ lit. magický realizmus latinskoamerická expresívne romantizujúca próza spájaná s poetizmom a surrealizmom, ktorá je založená na vlastnom výklade skutočnosti pomocou prírody, mýtu a histórie; fyz. magické čísla udávajúce počet protónov al. neutrónov v atómových jadrách vyznačujúcich sa mimoriadnou stabilitou; mat. magický štvorec číselná schéma tvorená n riadkami a n stĺpcami, kde v každom riadku a stĺpci sa nachádza n navzájom rôznych čísel, pričom súčet všetkých čísel v každom riadku, stĺpci i uhlopriečke je rovnaký; star. eltech. magické oko združená elektrónka ako ukazovateľ správneho naladenia stanice v elektrónkových rozhlasových prijímačoch 2. 2. st. -kejší ▶ ktorý vyžaruje niečo tajomné, záhadné, príťažlivé; syn. čarovný: m. úsmev; m. svit mesiaca, hviezd; magická vôňa Orientu; toto miesto má akúsi magickú príťažlivosť; navštíviť magické zákutia Prahy; dať sa unášať magickými tónmi hudby; podľahnúť magickým slovám rečníka; magická trinástka na drese jej priniesla smolu; sobáš sa uskutočnil v deň s magickým dátumom 8. 8. 2008; sotva by niekto vymyslel magickejší príbeh; Zachytil som zlomok idyly, šťastnú chvíľu, zriedkavú a magickú ako farebný guľatý blesk. [A. Chudoba] ◘ fraz. publ. magická hranica [niečoho] a) vytýčený cieľ, stanovený limit, ktorý sa (zdanlivo) nedá dosiahnuť, resp. prekročiť b) obmedzenie, ktoré nemožno al. netreba odstrániť či prekonať
magický príd. ‹g < perz›
1. čarodejný; čarodejnícky, kúzelnícky: m-é vlastnosti; m-á formula; mat. m. štvorec štvorcová tabuľka prirodzených čísel, v ktorej súčty čísel v riadkoch i stĺpcoch sú rovnaké; jad. fyz. m-é čísla významné čísla nukleónov, ktorým zodpovedá zvlášť stabilná konfigurácia atómového jadra; etnogr. m-é myslenie historicky pôvodné, vzhľadom na logické myslenie nižší myšlienkový proces, opierajúci sa o predstavy, transcendentálne sily, emócie a i.
2. čarovný, tajomný, neobyčajný: m. vplyv;
čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou • očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, žena • pôvabný • kniž.: kúzelný • okúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večer • malebný: malebné tóny • krásny • kniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na more • podmanivý • podmaňujúci • neodolateľný • pren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlas • romantický • poetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná noc • prekrásny • kniž. prelestný: prekrásne, prelestné ráno • oslňujúci • oslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťa • omamný • omamujúci • opojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvíle • pren. expr. rozprávkový: rozprávková krajina • poet. čarotajný (Hviezdoslav)
p. aj krásny, nádherný
2. p. zázračný 1
magický p. čarovný 1, neodolateľný, príťažlivý
neodolateľný ktorému sa nedá odolať (op. odpudzujúci, odpudivý) • lákavý • vábivý • pútavý: neodolateľná, lákavá, vábivá ponuka; neodolateľný, pútavý rozprávač • príťažlivý (obyč. vo vzťahu k fyzickému al. psychickému čaru osobnosti): neodolateľná, príťažlivá žena • čarovný • očarujúci • fascinujúci • kniž.: okúzľujúci • kúzelný • pren.: magický • hypnotický (pri rozumovo neodôvodnenom pôsobení): učiteľ má na žiakov čarovný, magický vplyv; podľahol jej očarujúcemu, magickému úsmevu; hypnotické oči • omamujúci • omamný • opojný (privádzajúci do vytrženia): omamujúca, omamná, opojná vôňa • oslňujúci • oslnivý (vyvolávajúci nekontrolovaný obdiv): oslňujúci zjav (o žene) • zvodný (obyč. pri erotickom pôsobení): zvodná postava
príťažlivý ktorý priťahuje, obyč. svojou krásou, zaujímavosťou, svojím pôvabom (op. nepríťažlivý, odpudivý, odpudzujúci) • pútavý • lákavý: príťažlivá, pútavá tvár; príťažlivá, lákavá krása, ponuka • vábivý • vábny: vábivá, vábna vôňa, hudba • pekný (op. škaredý) • pôvabný: pekná, pôvabná žena • šarmantný (priťahujúci svojím šarmom): šarmantný muž • atraktívny (ktorý priťahuje svojou nezvyčajnosťou): atraktívny zjav • sugestívny • podmanivý • podmaňujúci: sugestívny, podmanivý, podmaňujúci hlas • mámivý • zvodný: mámivý, zvodný úsmev • démonický (neodolateľne, až hrozivo príťažlivý): démonická osoba • pren. magický (ktorý priťahuje svojou tajuplnosťou): podľahla magickému šarmu spoločníka • pren. magnetický (ktorý priťahuje ako magnet): magnetická žena • pren. uhrančivý: uhrančivý úsmev • sexi (sexuálne príťažlivý) • subšt. rajcovný • kniž. žiaduci
p. aj pekný
mágia, -ie ž.
1. rozmanité úkony a slová, pomocou ktorých mágovia primitívnych kmeňov a národností chcú uvádzať „nadprirodzené“ sily do služieb človeka (vyvolávanie duchov, liečenie ap.); čarodejníctvo, kúzelníctvo, čarovanie: čierna m. v stredoveku domnelé zaklínanie a vyvolávanie diablov; biela m. umenie predvádzať na pohľad podivuhodné úkazy, ktoré sú v skutočnosti prirodzené a vyžadujú len veľkú zručnosť;
2. čarovné, tajomné pôsobenie: m. básnického slova;
magický príd.
1. súvisiaci s mágiou, kúzelný, čarodejný: m. tanec; m. vzorec slúžiaci pre účely mágie; pren. m-é kruhy druh spoločenskej hry; el. tech. m-é oko zariadenie slúžiace na kontrolu ladenia prijímača; mat. m. štvorec sústava čísel, ktoré i pri vodorovnom i pri zvislom sčítaní dávajú rovnaký súčet;
2. pôsobiaci neodolateľnou silou, nadmieru príťažlivý: mať m-ú moc, m. úsmev; m-á sila hudby; m-é slová rečníka; m-é svetlo mesiaca;