macedónsky príd. k Macedónec, Macedónsko: m. jazyk
macedónsky -ka -ke príd.
macedónsky prísl.
macedónsky1 -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s juhoeurópskym štátom Macedónskom, súvisiaci s Macedóncami2, s Macedónčanmi; pochádzajúci z Macedónska: macedónske hranice; m. prezident, premiér; m. denár mena; macedónska metropola Skopje; macedónski Albánci, Turci etnické menšiny v Macedónsku; macedónska pravoslávna cirkev □ polit. admin. Macedónska republika Macedónsko (v medzinárodnej praxi i Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko) 2. ▶ súvisiaci s Macedóniou, historickým územím i dnešnou územnou oblasťou Macedónsko, súvisiaci s Macedóncami1: m. kráľ, vladár; macedónski dobyvatelia □ hist. Macedónska ríša mocná ríša v Macedónii a Grécku v polovici 4. stor. pred n. l. za vlády Filipa II., rozšírená dobyvačnými vojnami jeho syna Alexandra Veľkého o Egypt, Mezopotámiu a Perziu; macedónske vojny vojnové konflikty medzi Macedóniou a Rímom v 3. a 2. stor. pred n. l. 3. ▶ vzťahujúci sa na macedónčinu: m. jazyk; čítať m. text
macedónsky2, po macedónsky prísl. ▶ príznačne pre Macedóncov2, Macedónčanov; ako je zvyčajné v Macedónsku; macedónskym jazykom, v macedónčine: šťuka po m.; hovoriť (po) m.; učiť sa po m.
Macedónia (zastar. i Makedónia), -ie ž. i Macedónsko, -a str. územie na severozápadnom pobreží Egejského mora; časť tohto územia ako jedna z republík dnešnej Juhoslávie;
Macedónec, -nca m. obyvateľ Macedónie;
Macedónka, -y, -nok ž.;
macedónsky príd. i prísl.: m. dialekt
macedónsky, macedoniansky príd k Macedónia: hlawneho pana manželka z kacirstwa macedonianskeho na wjru katoliku se obratila (DuM 1718) L. bot m. petržlen, petržel smyrnium čierne Smyrnium olustratum: wlož mu (volovi) do nápoge macedonský petržlen (PL 1787); smyrnium: smirna gjnak petržel macedonska (NH 18. st)