maďarizácia -ie ž. pomaďarčovanie;
maďarizačný príd.: m-á politika
maďarizácia -ie ž.
maďarizácia -ie ž. 1. i hist. ▶ zavádzanie, šírenie al. presadzovanie maďarčiny a maďarského vplyvu do jazyka, kultúry, politického života a pod. v inom než maďarskom prostredí; sprievodný jav národnostného a sociálneho útlaku nemaďarských národností v Uhorsku, najmä od konca 18. stor., ktorého cieľom bola premena mnohonárodného Uhorska na jednotný maďarský štát; pomaďarčovanie, pomaďarčenie; syn. hungarizácia: násilná, tvrdá m. nemaďarských národov a národností mnohonárodnostného Uhorska; proces maďarizácie po rakúsko-uhorskom vyrovnaní; podľahnúť nútenej maďarizácii a asimilácii; vo svojich článkoch Štefánik ostro vystupoval proti maďarizácii slovenského národa; cieľom reformy bola úplná m. uhorského obyvateľstva 2. hist. ▶ zavádzanie maďarčiny po postúpení južného Slovenska Maďarsku v r. 1938 – 1945: postupujúca vlna maďarizácie; po Viedenskej arbitráži sa začalo s násilnou maďarizáciou obyvateľstva
maďarizácia -ie ž. ‹VM› dodávanie, dodanie maď. rázu, pomaďarčovanie, pomaďarčenie;
maďarizačný príd.: m-á tendencia
maďarizácia násilné zavádzanie maďarčiny ako jediného jazyka • pomaďarčovanie • hungarizácia: maďarizácia, hungarizácia negatívne poznačila slovenskú inteligenciu
maďarizácia, -ie ž. utláčanie nemaďarských národností maďarskou buržoáziou v XIX. a na začiatku XX. stor., pomaďarčovanie, pomaďarčenie: bezuzdná, násilná m.; podliehať, brániť sa m-ii; m. Uhorska; duchovná m. slovenskej šľachty;
maďarizačný príd.: m. útlak, m-á politika; m-é zákony